Dňa 15.11.2018 bola spustená súťaž Vnímaj Euro-voľby, kde sa mohli zapojiť mladí ľudia z celého Trenčianskeho kraja vo veku od 15-30 rokov. Chceli sme od súťažiacich, aby nám poslali poslali esej o Európskej únií. Chceli sme poznať ich názor a myšlienky, ako mladí ľudia vnímajú EÚ a život v nej. Odmenených bude 5 najlepších prác sumou 30€ a diplomom.
Vybraní a ocenení študenti:
Barbora Kukučková - Prečo je dôležité zúčastniť sa Eurovolieb?
Adam Briešťanský - Pochopili sme myšlienku európskej vzájomnosti?
Iveta Trebichavská - Európska Únia - Eurovoľby
Alex Palvac - Európa očami mladých
Lenka Černá - Plasty v EÚ
Cenu predsedu RMTNK získali:
Adrián Mráz - Vnímaj EÚ
David Takács - Som Európan
Odborná hodnotiaca porota v zložení:
Mgr. Denis Cáder
Ing. Miroslav Hajnoš
Mgr. Radka Pinčáková
Mladí ľudia a ich práce v rámci súťaže "Vnímaj Euro-voľby"Do súťaže sa zapojili:
1.Pochopili sme myšlienku európskej vzájomnosti?
Adam Briešťanský
Gymnázium Janka Jesenského, Bánovce nad Bebravou
Reči o tom, ako nám Európska únia ubližuje, ako obmedzuje našu suverenitu, ako sa nás snaží zlikvidovať, sa za posledných niekoľko rokov stali doslova folklórom. Dnes je to už menej pozorovateľné, no pred troma rokmi, v časoch migračnej krízy, sa prakticky každý, aj taký, kto o Únii vie jedine to, že sídli v Bruseli, vyjadroval s hnevom a roztrpčením na jej adresu.
Takáto silná kritika na adresu Európskej únie je nanajvýš pozoruhodná z toho hľadiska, že Slovensko sa v priečkach účasti pri eurovoľbách dlhodobo pohybuje na poslednom mieste. Treba si položiť legitímnu otázku – ak ľudia vnímajú Európsku úniu tak negatívne, že ju majú potrebu neustále kritizovať a pľuť na ňu jedovaté sliny, prečo potom nejdú voliť a vyjadriť svoj názor?
Spomeňme si na rok 2004, kedy Slovensko vstupovalo do EÚ. Referendum o vstupe do tejto organizácie bolo jediné platné spomedzi všetkých ôsmich referend, ktoré sa na Slovensku konali. Občania Slovenska sa v tomto referende takmer jednoznačne zhodli na myšlienke vstupu do Únie. Svedčí to o tom, že v našej spoločnosti pretrvávala obrovská chuť zmeniť Slovensko z postkomunistického štátiku prerasteného korupciou na moderný demokratický štát. Myšlienka to bola istotne šľachetná – no prečo sa napriek týmto ideálom dnes občania Slovenska vzpierajú myšlienke európskej vzájomnosti?
Európska únia nám priniesla jednoznačné výhody. Vďaka eurofondom sa dnes na celom Slovensku vo veľkom buduje infraštruktúra, opravujú sa historické pamiatky, rozvíjajú sa mestá. Nehovoriac už o tom, že Európska únia sa stala ideálnou platformou pre vzájomnú komunikáciu a diskusiu. Vďaka nej sme dnes rovnocenným partnerom pre dialóg takým európskym veľmociam, ako je Nemecko, či Francúzsko – či už v politickej, ekonomickej alebo kultúrnej rovine. Na pozadí takýchto vzťahov však bežní ľudia zabúdajú na jedno – Európska únia je tu predovšetkým pre nás, občanov. To, akú politiku budeme v rámci Únie viesť, a akú politiku bude viesť samotná Únia, závisí len a len od našej činnosti. Spočíva v jednoduchej veci – hlasovaniu v eurovoľbách za také politické zoskupenia, ktorých vízie sa najviac zhodujú s našimi. Toto je práve ten moment, ktorým sa Európska únia stáva naozaj zväzkom ľudí, zjednotených v rozmanitosti. Pokiaľ však my sami nebudeme mať ochotu na chode Únie participovať, stráca sa akákoľvek pozitívna myšlienka a vyznieva to tak, že sme poslanie EÚ vonkoncom nepochopili. Kritika potom nemá smerovať na orgány Únie, ani na vrcholových európskych politikov, ale na nás. Lebo to, ako budú orgány Únie pracovať, závisí len od našej voľby.
Je, samozrejme, pozoruhodné, koľko málo občanov chápe túto ideu a chodí v eurovoľbách pravidelne voliť. Čo robia a ako Úniu chápu tí zvyšní, je otázne. Zrejme by sme však boli prekvapení, aké veľké množstvo z nich Európsku úniu pravidelne kritizuje a hovorí, ako obmedzuje našu suverenitu. Napadlo však týmto ľuďom to, že oni sami majú každé štyri roky možnosť nastaviť chod inštitúcie, ktorú tak nenávidia?
Paradoxom je tiež to, že mnohí z tých, ktorí sa eurovolieb nezúčastnia, potom o to ochotnejšie podpíšu petíciu za odchod z Európskej únie – sfanatizovaní extrémistami a ich rétorikou o tom, ako Únia okliešťuje našu suverenitu. Rétorikou, ktorú používali aj extrémisti v Británii, keď agitovali v prospech brexitu. A vypláca sa im to aj u nás. Darmo sa môžeme čudovať, prečo vlastne v diskusiách o Európskej únii vždy nad racionálne podloženými argumentmi o ekonomických výhodách členstve v Únii a premene Slovenska na rovnocenného partnera západoeurópskych veľmocí vždy víťazí primitívny argument typu „Európska únia nám berie slobodu“. Prečo primitívny? Nuž, lebo Únia sme my. Chod Únie udávame my, občania. A to, či „sami sebe“ zoberieme slobodu, alebo nie, závisí jedine na nás.
Od Nežnej revolúcie už uplynulo takmer 30 rokov, vyzerá to však tak, že sme ešte demokraciu celkom nepochopili. Nepochopili sme, že „krčmové reči“ toho nikdy veľa nezmenili a ani veľa nezmenia. Nepochopili sme, že demokracia sa začína pri volebnej urne a platí to úplne rovnako pre participáciu na chode mestskej časti a úplne rovnako pre participáciu na chode Európskej únie. A nepochopili sme, že ak voľbu odignorujeme s výhovorkou, že sa aj tak nič nezmení, potom sa dá garantovať jedno – naozaj sa nič nezmení.
Takáto silná kritika na adresu Európskej únie je nanajvýš pozoruhodná z toho hľadiska, že Slovensko sa v priečkach účasti pri eurovoľbách dlhodobo pohybuje na poslednom mieste. Treba si položiť legitímnu otázku – ak ľudia vnímajú Európsku úniu tak negatívne, že ju majú potrebu neustále kritizovať a pľuť na ňu jedovaté sliny, prečo potom nejdú voliť a vyjadriť svoj názor?
Spomeňme si na rok 2004, kedy Slovensko vstupovalo do EÚ. Referendum o vstupe do tejto organizácie bolo jediné platné spomedzi všetkých ôsmich referend, ktoré sa na Slovensku konali. Občania Slovenska sa v tomto referende takmer jednoznačne zhodli na myšlienke vstupu do Únie. Svedčí to o tom, že v našej spoločnosti pretrvávala obrovská chuť zmeniť Slovensko z postkomunistického štátiku prerasteného korupciou na moderný demokratický štát. Myšlienka to bola istotne šľachetná – no prečo sa napriek týmto ideálom dnes občania Slovenska vzpierajú myšlienke európskej vzájomnosti?
Európska únia nám priniesla jednoznačné výhody. Vďaka eurofondom sa dnes na celom Slovensku vo veľkom buduje infraštruktúra, opravujú sa historické pamiatky, rozvíjajú sa mestá. Nehovoriac už o tom, že Európska únia sa stala ideálnou platformou pre vzájomnú komunikáciu a diskusiu. Vďaka nej sme dnes rovnocenným partnerom pre dialóg takým európskym veľmociam, ako je Nemecko, či Francúzsko – či už v politickej, ekonomickej alebo kultúrnej rovine. Na pozadí takýchto vzťahov však bežní ľudia zabúdajú na jedno – Európska únia je tu predovšetkým pre nás, občanov. To, akú politiku budeme v rámci Únie viesť, a akú politiku bude viesť samotná Únia, závisí len a len od našej činnosti. Spočíva v jednoduchej veci – hlasovaniu v eurovoľbách za také politické zoskupenia, ktorých vízie sa najviac zhodujú s našimi. Toto je práve ten moment, ktorým sa Európska únia stáva naozaj zväzkom ľudí, zjednotených v rozmanitosti. Pokiaľ však my sami nebudeme mať ochotu na chode Únie participovať, stráca sa akákoľvek pozitívna myšlienka a vyznieva to tak, že sme poslanie EÚ vonkoncom nepochopili. Kritika potom nemá smerovať na orgány Únie, ani na vrcholových európskych politikov, ale na nás. Lebo to, ako budú orgány Únie pracovať, závisí len od našej voľby.
Je, samozrejme, pozoruhodné, koľko málo občanov chápe túto ideu a chodí v eurovoľbách pravidelne voliť. Čo robia a ako Úniu chápu tí zvyšní, je otázne. Zrejme by sme však boli prekvapení, aké veľké množstvo z nich Európsku úniu pravidelne kritizuje a hovorí, ako obmedzuje našu suverenitu. Napadlo však týmto ľuďom to, že oni sami majú každé štyri roky možnosť nastaviť chod inštitúcie, ktorú tak nenávidia?
Paradoxom je tiež to, že mnohí z tých, ktorí sa eurovolieb nezúčastnia, potom o to ochotnejšie podpíšu petíciu za odchod z Európskej únie – sfanatizovaní extrémistami a ich rétorikou o tom, ako Únia okliešťuje našu suverenitu. Rétorikou, ktorú používali aj extrémisti v Británii, keď agitovali v prospech brexitu. A vypláca sa im to aj u nás. Darmo sa môžeme čudovať, prečo vlastne v diskusiách o Európskej únii vždy nad racionálne podloženými argumentmi o ekonomických výhodách členstve v Únii a premene Slovenska na rovnocenného partnera západoeurópskych veľmocí vždy víťazí primitívny argument typu „Európska únia nám berie slobodu“. Prečo primitívny? Nuž, lebo Únia sme my. Chod Únie udávame my, občania. A to, či „sami sebe“ zoberieme slobodu, alebo nie, závisí jedine na nás.
Od Nežnej revolúcie už uplynulo takmer 30 rokov, vyzerá to však tak, že sme ešte demokraciu celkom nepochopili. Nepochopili sme, že „krčmové reči“ toho nikdy veľa nezmenili a ani veľa nezmenia. Nepochopili sme, že demokracia sa začína pri volebnej urne a platí to úplne rovnako pre participáciu na chode mestskej časti a úplne rovnako pre participáciu na chode Európskej únie. A nepochopili sme, že ak voľbu odignorujeme s výhovorkou, že sa aj tak nič nezmení, potom sa dá garantovať jedno – naozaj sa nič nezmení.
2.Európska Únia, Eurovoľby
Iveta Trebichavská
Gymnázium Janka Jesenského, Bánovce nad Bebravou
Príslovie ,,v jednote je sila“ , ktoré je charakteristické pre Európsku úniu, ukazuje na silu pevných väzieb medzi štátmi, že okrem podpory medzi vyspelými ekonomikami Európy, spolu dokážeme pomôcť aj menším, menej rozvinutejším štátom a viesť ich k úspešnému a rozumnému hospodáreniu, pretože hlavnými z nosnými piliermi EÚ sú udržiavať a prehlbovať mier medzi členskými štátmi a šíriť spoločné európske hodnoty, hospodárska a sociálna solidarita, humanitárna pomoc, zabezpečovať ľuďom život v istote, budovať multikultúrnu spoločnosť, ale zachovávať pritom európsku identitu a bohaté kultúrne dedičstvo v čase globalizácie. Pre nás, bežných ľudí, má členstvo SR v EÚ podstatný význam, ktorý využívame vždy pri cestovaní do zahraničia vrámci EÚ, kde nepotrebujeme víza (vďaka Schengenskej dohode) a tiež, že pravidlá sú pre všetkých ľudí (v rámci EÚ) zjednotené, platia pre všetkých rovnako. Znamená to pre nás, že môžeme žiť, pracovať a pohybovať sa kdekoľvek v EÚ, nevyčísliteľnú finančnú podporu na rozvoj vedy, techniky, školstva, zdravotníctva, neziskových organizácií, grantov na programy širokej škály (infraštruktúra, komunikácie, rozvoj vidieka, kultúra), možnosť využitia európskych súdov, po zlyhaní našich; všetko vedúce k modernejšej, vyspelejšej a múdrejšej spoločnosti. Pre mňa, z pohľadu študenta, má členstvo v EU obrovský význam pri financovaní vzdelávacích projektov, cez ktoré nám umožňuje spoznávať nových ľudí, kultúru ostatných európskych krajín a študovať mimo Slovenskej republiky (napr. Erasmus).Keď sa ale pozrieme na hlbší význam EÚ, ktorej predchodcom bolo Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO-1951) a Európske hospodárske spoločenstvo (EHS-1957), nájdeme nespočetné množstvo aspektov, ktoré nám zaručujú každodenný život na úrovni, čo si možno ani neuvedomujeme a berieme ako samozrejmosť. Sú to napríklad zmluvy o voľnom obchodovaní medzi členskými štátmi (na základe Rímskych zmlúv z roku 1957) alebo prísne podmienky členstva, čo sa nám na prvý pohľad zdá ako sféra vysokej politiky, ktorá sa nás bežných ľudí až tak netýka, čo však nie je pravda, pretože práve tieto zásady nám zabezpečujú napríklad život v demokratickej krajine, kde sú dodržiavané základné ľudské práva. Európska únia vedie veľký boj voči rasizmu, xenofóbii, neonacizmu a rázne odmieta už len všetky náznaky uvedených pojmov v členských štátoch. Všetci majú rovnaké práva bez rozdielu rasy, národnosti, náboženstva, vzhľadu, jazyku. EÚ zavádza nový druh imigrantskej politiky, inovácie v príjme, vhodnom prerozdeľovaní a začleňovaní sa ekonomických, či vojnových migrantov, z Blízkeho východu a Afriky, do európskeho spôsobu života, čo spôsobuje nové politické a humanitárne výzvy. Európska Únia disponuje veľkým množstvom orgánov, úradov či súdov, ktoré zastrešujú riešenia problémov spoločnosti zo všetkých odvetví a môžeme sa spoľahnúť na profesionálne a odborné riešenia na medzinárodnej úrovni.O všetky potrebné veci, pre zabezpečenie dobre fungujúcej Únie pozostávajúcej z 28 štátov sa starajú ľudia, ktorých si každých 5 rokov volíme do Európskeho parlamentu. Títo potom prezentujú požiadavky a práva našej krajiny a občanov. Prvé takéto voľby sa konali v júni 1979 a v súčasnej dobe Slovensko zastupuje 13 poslancov z rôznych politických strán. Voľby všetkého druhu sú pre mňa dôležité, vnímam ich ako základnú občiansku povinnosť, niečo, čo je pre mňa samozrejmé, no voľby do Euro parlamentu, ktorý momentálne vedie Antonio Tajani, pre mňa znamenajú niečo veľmi podstatné a nezanedbateľné. Pripomína mi to, že ako každá vec na svete, aj tento spolok, má svoje nedokonalosti, nedostatky, nedoriešené záležitosti, mnohé otázky, ktoré čakajú na tých správnych odborníkov, zapálených pre svoju prácu, pre riešenie týchto problémov, a práve tých si vyberáme my, občania členských štátov. Je preto veľmi dôležité, aby sme sa zaujímali o kandidátov, ktorých nám strany ponúkajú, aby sme sa s nimi a ich hodnotami, cieľmi podrobne zoznámili a na základe toho vyhodnotili tých najlepších, ktorí podľa nás budú našu krajinu zastávať v tom najlepšom a najúspešnejšom smere. Preto aj nastávajúce voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať v máji 2019, by sme mali využiť, vo viere nového začiatku pre problémy, ktoré trápia Slovensko a ich interné riešenie v našom parlamente zlyháva. Mnohí ľudia si možno povedia, že hlasy Slovenska sú v Únii vzhľadom k veľkosti krajiny a počtu obyvateľov potláčané, no ja si myslím, že túto fámu môžeme vyvrátiť práve tým, že si dáme záležať na Eurovoľbách a na vhodnom výbere poslancov do Európskeho parlamentu, ktorí budú dobre reprezentovať a vyzdvihovať prednosti Slovenska. Nemali by sme popri častom kritizovaní politického pozadia našej krajiny, či Únie, zabúdať na to, že pokiaľ my nebudeme zodpovedne pristupovať k našim základným občianskym právam a povinnostiam, nemôžeme čakať zmenu k lepšiemu.
3.Európska únia
Veronika Gajdošová
Európska únia... Myšlienka vzájomnej pomoci a jednoty národov. Jej hlavným cieľom bolo pôvodne zastaviť vojnové konflikty medzi susednými krajinami. Ale čo by malo toto spojenie pre krajiny, ako je Slovensko, symbolizovať? Aké sú pre nás výhody členstva v EÚ?
Európa ako kontinent sa skladá z mnohých štátov. V minulosti sa na jej území odohrávali viaceré krvavé boje. Každý chcel vlastniť územia, kolónie, osamostatniť sa a krajiny sa navzájom odsudzovali. Z konfliktov o územia sa stávali aj čoraz väčšie a tie vyústili do dvoch svetových vojen.
„Zjednotenie v rozmanitosti.“ Táto myšlienka sa zrodila na konci druhej svetovej vojny a prvotne mala zabezpečiť mier. Znamená, že sa tieto krajiny postupom času sa začali zjednocovať a z pôvodnej šestice hlavných štátov začiatočného zoskupenia, ku ktorému sa postupom času pridali aj ďalšie štáty a Slovensko, nebolo výnimkou. Ľudia toto rozhodnutie prijali rôzne, no keby som však mala možnosť rozhodnúť, či má Slovensko vstúpiť do EÚ, určite by som povedala - áno. Hlavným dôvodom, prečo by som súhlasila, je myšlienka: „Každý občan členského štátu EÚ je občanom EÚ.“ Hovorí o takzvanom „páde hraníc“ a možnosti mladých študovať na zahraničných univerzitách a pracovať v zahraničí, cestovať a spoznávať pritom krásy nielen našej vlasti, ale dokonca celej Európy. Neskôr som v tejto vete našla aj znak tolerancie. A to ten, že každý jeden z nás je občanom EÚ, hoci pochádzam z inej krajiny, ktorá má svoju históriu, národné zvyky a tradície. Každý národ je predsa v niečom výnimočný a preto by sme mali spojiť svoje sily, podporovať sa navzájom a tvoriť tak jeden celok.
Hoci by so mnou niektorí ľudia nemuseli súhlasiť, pokladám vstup Slovenska do EÚ za správne rozhodnutie. Vstúpili sme totiž do spoločenstva, s ktorým máme spoločné hodnoty, akými sú sloboda, spravodlivosť a demokracia. Po vstupe nášho štátu do EÚ začala prosperovať aj naša ekonomika, prijali sme spoločnú menu euro. Vďaka konkurencii, ktorú so sebou priniesol jednotný európsky trh bez hraníc sa zvýšila kvalita výrobkov a zároveň sa znížili ich ceny. Zlacnela napríklad letecká doprava, telefónne hovory v rámci EÚ ako aj internet. A to je len pár výhod, ktoré Slovensku priniesol vstup do eurozóny. Osobne považujem za najväčšiu výhodu voľný pohyb osôb, ktorý nám prináša poznanie, otvára dvere plné nových možností. Spolupráca by predsa nebola možná, keby sme sa navzájom nepoznali...
Prečo by mali iné štáty medzi sebou spolupracovať? Myslím si, že hlavne preto, aby sme mohli byť príkladom pre ostatné kontinenty. Ak nastane problém, je predsa jednoduchšie ho vyriešiť, keď pracujeme ako jeden tím. Jednoducho si dokážeme upevniť naše vzťahy.
Aká by mala byť podľa mňa Európa v budúcnosti? Prajem si, aby bola v budúcnosti Európa kontinentom s vysokou úrovňou hospodárstva, aby sa zvýšila aj životná úroveň obyvateľstva, zachovali sa jej hlavné hodnoty a ľudia by žili lepším životom ako doteraz, nemuseli sa sťahovať do zahraničia a vrátiť sa až na sklonku života alebo vôbec.
Verím, že sa mi tieto želania raz splnia a ekonomické rozdiely sa budú medzi krajinami vyrovnávať. Budúcnosť Európy je v našich rukách, rukách... A v rukách ľudí, ktorí v nej žijú, spočíva v jednota - a v jednote je sila...
Európa ako kontinent sa skladá z mnohých štátov. V minulosti sa na jej území odohrávali viaceré krvavé boje. Každý chcel vlastniť územia, kolónie, osamostatniť sa a krajiny sa navzájom odsudzovali. Z konfliktov o územia sa stávali aj čoraz väčšie a tie vyústili do dvoch svetových vojen.
„Zjednotenie v rozmanitosti.“ Táto myšlienka sa zrodila na konci druhej svetovej vojny a prvotne mala zabezpečiť mier. Znamená, že sa tieto krajiny postupom času sa začali zjednocovať a z pôvodnej šestice hlavných štátov začiatočného zoskupenia, ku ktorému sa postupom času pridali aj ďalšie štáty a Slovensko, nebolo výnimkou. Ľudia toto rozhodnutie prijali rôzne, no keby som však mala možnosť rozhodnúť, či má Slovensko vstúpiť do EÚ, určite by som povedala - áno. Hlavným dôvodom, prečo by som súhlasila, je myšlienka: „Každý občan členského štátu EÚ je občanom EÚ.“ Hovorí o takzvanom „páde hraníc“ a možnosti mladých študovať na zahraničných univerzitách a pracovať v zahraničí, cestovať a spoznávať pritom krásy nielen našej vlasti, ale dokonca celej Európy. Neskôr som v tejto vete našla aj znak tolerancie. A to ten, že každý jeden z nás je občanom EÚ, hoci pochádzam z inej krajiny, ktorá má svoju históriu, národné zvyky a tradície. Každý národ je predsa v niečom výnimočný a preto by sme mali spojiť svoje sily, podporovať sa navzájom a tvoriť tak jeden celok.
Hoci by so mnou niektorí ľudia nemuseli súhlasiť, pokladám vstup Slovenska do EÚ za správne rozhodnutie. Vstúpili sme totiž do spoločenstva, s ktorým máme spoločné hodnoty, akými sú sloboda, spravodlivosť a demokracia. Po vstupe nášho štátu do EÚ začala prosperovať aj naša ekonomika, prijali sme spoločnú menu euro. Vďaka konkurencii, ktorú so sebou priniesol jednotný európsky trh bez hraníc sa zvýšila kvalita výrobkov a zároveň sa znížili ich ceny. Zlacnela napríklad letecká doprava, telefónne hovory v rámci EÚ ako aj internet. A to je len pár výhod, ktoré Slovensku priniesol vstup do eurozóny. Osobne považujem za najväčšiu výhodu voľný pohyb osôb, ktorý nám prináša poznanie, otvára dvere plné nových možností. Spolupráca by predsa nebola možná, keby sme sa navzájom nepoznali...
Prečo by mali iné štáty medzi sebou spolupracovať? Myslím si, že hlavne preto, aby sme mohli byť príkladom pre ostatné kontinenty. Ak nastane problém, je predsa jednoduchšie ho vyriešiť, keď pracujeme ako jeden tím. Jednoducho si dokážeme upevniť naše vzťahy.
Aká by mala byť podľa mňa Európa v budúcnosti? Prajem si, aby bola v budúcnosti Európa kontinentom s vysokou úrovňou hospodárstva, aby sa zvýšila aj životná úroveň obyvateľstva, zachovali sa jej hlavné hodnoty a ľudia by žili lepším životom ako doteraz, nemuseli sa sťahovať do zahraničia a vrátiť sa až na sklonku života alebo vôbec.
Verím, že sa mi tieto želania raz splnia a ekonomické rozdiely sa budú medzi krajinami vyrovnávať. Budúcnosť Európy je v našich rukách, rukách... A v rukách ľudí, ktorí v nej žijú, spočíva v jednota - a v jednote je sila...
4. Euro-voľby
Adrián Mráz
Obchodná akadémia Prievidza
Volám sa Adrián Mráz, pochádzam z okresu Prievidza. Mám 18 rokov a som študentom Obchodnej akadémie v Prievidzi. Od začiatku štúdia na strednej škole som sa zapájal do rôznych aktivít, súťaží a projektov v súvislosti s Európskou úniou. V prvom ročníku som sa do aktivít zapájal skôr z donútenia J, alebo z nudy... Dnes, naopak, projekty s témou Európskej únie priam vyhľadávam. Zapojil som sa do súťaží, ako sú Mladý Európan, Euroscola, Ambasátorská škola EÚ, Olympiáda o EÚ alebo do projektu Tentorazidemvoliť. Predtým, ako som sa stal študentom obchodnej akadémie, som o Únii nevedel takmer, pravdupovediac, vôbec nič. Od informácií, koľko štátov EÚ má, ako funguje Európsky parlament, cez funkciu Schengenského priestoru a nehovoriac o eurofondoch, ktoré tak veľmi menia tvár našich obcí, regiónu a štátu... Preto svoje okolie, rodinu a priateľov motivujem a nabádam k tomu, aby sa zaujímali o EÚ viac a viac , snažím sa s nimi rozprávať, viesť otvorený dialóg a počúvať ich názory na členstvo Slovenska v EÚ. Niekedy sú však ich myšlienky skeptické a negatívne, neuvedomujú si totiž, že práve oni ako osoba, súčasť rodiny a časť spoločnosti žijúca na jednej ulici, sú pre existenciu EÚ tými najdôležitejšími článkami. Čím viac sa venujem dianiu v EÚ, tým viac mám pocit, že je to organizácia, ktorá vytvára pre svojich občanov, teda nás, priestor slobody, demokracie a bezpečnosti.
Vrátim sa však k tomu, ako vníma moje okolie EÚ. Pri otázke, či poznajú, alebo sa už oboznámili s problematikou eurofondov, mi väčšina odpovie spomenutím minima projektov podporovaných dotáciami z EÚ, alebo nespomenú žiaden. Pritom v ich každodennom živote, deň čo deň, sa stretávajú s projektami spolufinancovanými práve z pokladnice EÚ. Sú nimi kanalizácie, verejné osvetlenie, cyklotrasy, nový úsek rýchlostnej cesty, interaktívne vybavenie v školách, operačné zariadenia v nemocniciach, úprava korýt riek, ekologické opatrenia, alebo obnova kostola v susednej dedine. Nikdy som si tak neuvedomoval význam eurofondov ako práve teraz, keď o tom rozprávam svojim priateľom, alebo píšem túto úvahu J...
Dnes si ani neviem predstaviť, ako by Slovensko vyzeralo bez peňazí z pokladnice Únie. Debaty s najbližšími pokračujú a téma Schengen sa určite nedá nespomenúť. Môj otec, ktorý cez svoju prácu precestoval pol Európy, tvrdí, že otvorené hranice sú výborná vec na cestovanie za prácou, štúdium, alebo len dovolenkovanie v zahraničí. Prízvukuje mi, že forma dnešného cestovania po Európskej únii je tá najjednoduchšia, akú zažil. Spomínal mi, ako sa cestovalo pred dvadsiatimi rokmi. Pamätá si, ako na nemeckých hraniciach stál vyše štyri hodiny. Dovezenie objemných potravín, drahej elektroniky alebo najnovšieho parfumu z Francúzska bolo nemysliteľné a nereálne. Kontroly batožín, ktoré boli kedysi neodmysliteľnou súčasťou prejazdu cez hranice, sú dnes vďaka Schengenu už dávno za nami. Pre mladého človeka, akým som ja, sú otvorené hranice jednou z najväčších výhod EÚ. Bratov nesplnený sen je vidieť Barcelonu na vlastné oči, jeho jedinou úlohou vďaka otvoreným hraniciam je zabookovať letenky. Už zajtra môže v Barcelone obdivovať majestátnosť katedrály Sagrada Familia. Darček v podobe šálu jedného z najznámejších futbalových klubov sveta, Realu Madrid, môže priniesť priamo pod vlastný vianočný stromček. Nehovoriac o tom, že vo vysnívanej destinácii môžete stráviť týždeň alebo pokojne aj celý mesiac. Cestovanie a spoznávanie krajín Európskej únie nebolo nikdy jednoduchšie. Malou nevýhodou, ktorú vidia v otvorených hraniciach moji známi, je dvojaká kvalita potravín a dovoz nekvalitných tovarov. K ich kritickému postrehu sa musím prikloniť aj ja. Myslím si že, tak ekonomicko-vyspelé zoskupenie krajín, akou Európska únia určite je, by dvojakosť potravín a delenia ich kvality na prvú a druhú triedu, určite nemalo dopustiť! Do diskusie sa pridal rozumný názor, že každá minca má dve strany. Pri slove mince nám viacerým okolo stola napadla myšlienka s ďalšou obrovskou výhodou Európskej únie, ktorou je Eurozóna. Jednotná mena pre devätnásť štátov. Neviem si predstaviť cestovať do talianskych Álp bez jednotnej meny, zakúpiť si diaľničnú známku v Rakúsku za premenené šilingy alebo si zakúpiť lístok na lanovku v talianskej líre,...Z môjho pohľadu - nepredstaviteľné. Častokrát sa stretávam s názorom, že práve euro má v každej krajine svoju osobitnú hodnotu a jeho hodnota závisí na životnej úrovni v danej krajine. Výhodu, a zároveň nevýhodu, ktorú v spoločnej mene vidím, sú približne rovnaké ceny potravín, paliva alebo oblečenia, čo je super pre porovnanie cien medzi krajinami. Avšak rovnaká cena tovaru je pekná vec, ale žiaľ platy, odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne a odvod daní je pre každú krajinu jedinečný, a rozdiely sú často priepastné.
Tak, to by bolo z jedného stretnutia u nás doma všetko. J Zo všeobecného pohľadu mladého občana Európskej únie, bolo vstúpenie Slovenska, či už do Európskej únie, Eurozóny, alebo do Schengenského priestoru tým najlepším možným nápadom, myšlienkou a riešením pre nás, Slovákov. Verím, že Európska Únia, nebude strácať na svojej sile, dôveryhodnosti, spolupatričnosti, bezpečnosti a demokracie. Ako hrdý Európan, jej v tom, držím palce...
Vrátim sa však k tomu, ako vníma moje okolie EÚ. Pri otázke, či poznajú, alebo sa už oboznámili s problematikou eurofondov, mi väčšina odpovie spomenutím minima projektov podporovaných dotáciami z EÚ, alebo nespomenú žiaden. Pritom v ich každodennom živote, deň čo deň, sa stretávajú s projektami spolufinancovanými práve z pokladnice EÚ. Sú nimi kanalizácie, verejné osvetlenie, cyklotrasy, nový úsek rýchlostnej cesty, interaktívne vybavenie v školách, operačné zariadenia v nemocniciach, úprava korýt riek, ekologické opatrenia, alebo obnova kostola v susednej dedine. Nikdy som si tak neuvedomoval význam eurofondov ako práve teraz, keď o tom rozprávam svojim priateľom, alebo píšem túto úvahu J...
Dnes si ani neviem predstaviť, ako by Slovensko vyzeralo bez peňazí z pokladnice Únie. Debaty s najbližšími pokračujú a téma Schengen sa určite nedá nespomenúť. Môj otec, ktorý cez svoju prácu precestoval pol Európy, tvrdí, že otvorené hranice sú výborná vec na cestovanie za prácou, štúdium, alebo len dovolenkovanie v zahraničí. Prízvukuje mi, že forma dnešného cestovania po Európskej únii je tá najjednoduchšia, akú zažil. Spomínal mi, ako sa cestovalo pred dvadsiatimi rokmi. Pamätá si, ako na nemeckých hraniciach stál vyše štyri hodiny. Dovezenie objemných potravín, drahej elektroniky alebo najnovšieho parfumu z Francúzska bolo nemysliteľné a nereálne. Kontroly batožín, ktoré boli kedysi neodmysliteľnou súčasťou prejazdu cez hranice, sú dnes vďaka Schengenu už dávno za nami. Pre mladého človeka, akým som ja, sú otvorené hranice jednou z najväčších výhod EÚ. Bratov nesplnený sen je vidieť Barcelonu na vlastné oči, jeho jedinou úlohou vďaka otvoreným hraniciam je zabookovať letenky. Už zajtra môže v Barcelone obdivovať majestátnosť katedrály Sagrada Familia. Darček v podobe šálu jedného z najznámejších futbalových klubov sveta, Realu Madrid, môže priniesť priamo pod vlastný vianočný stromček. Nehovoriac o tom, že vo vysnívanej destinácii môžete stráviť týždeň alebo pokojne aj celý mesiac. Cestovanie a spoznávanie krajín Európskej únie nebolo nikdy jednoduchšie. Malou nevýhodou, ktorú vidia v otvorených hraniciach moji známi, je dvojaká kvalita potravín a dovoz nekvalitných tovarov. K ich kritickému postrehu sa musím prikloniť aj ja. Myslím si že, tak ekonomicko-vyspelé zoskupenie krajín, akou Európska únia určite je, by dvojakosť potravín a delenia ich kvality na prvú a druhú triedu, určite nemalo dopustiť! Do diskusie sa pridal rozumný názor, že každá minca má dve strany. Pri slove mince nám viacerým okolo stola napadla myšlienka s ďalšou obrovskou výhodou Európskej únie, ktorou je Eurozóna. Jednotná mena pre devätnásť štátov. Neviem si predstaviť cestovať do talianskych Álp bez jednotnej meny, zakúpiť si diaľničnú známku v Rakúsku za premenené šilingy alebo si zakúpiť lístok na lanovku v talianskej líre,...Z môjho pohľadu - nepredstaviteľné. Častokrát sa stretávam s názorom, že práve euro má v každej krajine svoju osobitnú hodnotu a jeho hodnota závisí na životnej úrovni v danej krajine. Výhodu, a zároveň nevýhodu, ktorú v spoločnej mene vidím, sú približne rovnaké ceny potravín, paliva alebo oblečenia, čo je super pre porovnanie cien medzi krajinami. Avšak rovnaká cena tovaru je pekná vec, ale žiaľ platy, odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne a odvod daní je pre každú krajinu jedinečný, a rozdiely sú často priepastné.
Tak, to by bolo z jedného stretnutia u nás doma všetko. J Zo všeobecného pohľadu mladého občana Európskej únie, bolo vstúpenie Slovenska, či už do Európskej únie, Eurozóny, alebo do Schengenského priestoru tým najlepším možným nápadom, myšlienkou a riešením pre nás, Slovákov. Verím, že Európska Únia, nebude strácať na svojej sile, dôveryhodnosti, spolupatričnosti, bezpečnosti a demokracie. Ako hrdý Európan, jej v tom, držím palce...
5. Prečo je dôležité zúčastniť sa Eurovolieb a prečo si myslím, že je potrebné, aby sme boli v EU
Barbora Kukučková
Obchodná akadémia Nové Mesto nad Váhom
Európska únia. Čo si väčšina mladých ľudí v našom veku predstaví pod týmto pojmom? Ja osobne som ešte pred nedávnom mala k tejto organizácií neutrálny postoj. Nezaujímala som sa o dianie v nej, čo bolo asi zapríčinené aj mojím vekom. Oči mi však otvorila jedna súťaž, konkrétne olympiáda o Európskej únii, do ktorej som sa s mojimi dvoma spolužiakmi zapojila minulý rok a podarilo sa nám vyhrať celoslovenské finále. Za odmenu sme videli zaujímavé inštitúcie v Štrasburgu a dianie v nich. Nadobudla som vtedy množstvo nových informácií a záujem o Európsku úniu a dianie v nej a zistila som, že som o nej vlastne predtým nič nevedela. Zo všetkých strán som len počúvala tých, ktorí sú nespokojní s touto organizáciou, aká je nespravodlivá, aké je tam všetko skorumpované a prečo nemôže byť Slovensko úplne nezávislé. Teraz si myslím, že títo ľudia o nej skoro nič nevedia. Viem, že mnohí o nej vedia veľmi veľa a každý má právo vyjadriť svoj pozitívny alebo negatívny názor, ale mal by ho vedieť aj racionálne zargumentovať. Paradoxom je však to, že tí čo vôkol seba šíria len nevraživosť a negativitu súvisiacu s touto tematikou, sú vo väčšine prípadov práve tí, ktorí nevedia ani to, kedy boli položené základy Európskej únie, ako funguje, čo je potrebné na jej prosperitu, čo nám prináša a s akou úžasnou myšlienkou bola zrodená, myšlienkou spojiť vyspelé štáty starého kontinentu do jedného celku, ktorý bude držať spolu v dobrom i zlom, pomáhať si a predovšetkým nedopustí, aby sa ešte niekedy udiali katastrofálne udalosti, hrôzy 1. a 2. svetovej vojny. Dnes je jej súčasťou už 28 štátov, ktoré sú spojené spoločnými hodnotami a ich cieľom je jednoznačne mier.
Nevravím, že si myslím, že Európska únia je úžasná, že je úplne spravodlivá. Nič nie je predsa dokonalé. Ale jej pointa je dobrá a dôležitá. Keď je niečo veľmi vzdialené od našich predstáv a priorít musíme za to bojovať. Nielen hromžiť a nemo sa prihliadať. Musíme niečo robiť. Som toho názoru, že aj my sa môžeme dostať do diania tejto organizácie a meniť veci k lepšiemu. Pokiaľ si povieme, že to nespravíme, pravdepodobne si to povedia aj všetci ostatní. Myslím si, že je na nás, akých ľudí si zvolíme, akým charakterom dovolíme, aby rozhodovali za nás a o nás. Máme predsa právo voliť! Právo, ktoré kedysi neexistovalo. Právo, ktoré si ľudia vybojovali. A čo robíme my? Zahadzujeme ho. Buď sa o verejné záujmy nezaujímame a necháme sa pohltiť iba osobnými prioritami a verejné nechávame na ostatných, alebo vravíme, že nemáme koho voliť. Pravdaže nevravím, aby sme išli voliť len tak hocikoho len preto, aby sme mohli povedať, že sme boli voliť. Musíme si to dobre premyslieť a zvážiť čo najlepšie možnosti, ktoré uznáme za vhodné a určite sa nájde niekto, koho záujmy a preferencie sa budú najviac približovať tým našim. Ak však nespravíme nič, potom nemáme právo sa sťažovať na ľudí, ktorí sú tam, lebo my sme nezabránili tomu, aby tam neboli, aby tam namiesto nich bol niekto iný a len sme sa nemo prizerali.
A mladí ľudia? To sú predsa tí, ktorí majú budúcnosť vo vlastných rukách. My budeme o nej rozhodovať. My sme tí, ktorí by sa mali najviac zaujímať o dianie, ktoré sa nás hlboko dotýka. Páchame veľké zlo na našej planéte. My sme tí, ktorí v sebe majú skrývať tú ambicióznosť zlepšiť a zachrániť svet. Množstvo odpadov, ktoré sme vyprodukovali za posledné desaťročia je neporovnateľné s predchádzajúcimi storočiami. Za mňa osobne má Európska únia veľké plus, že si uvedomuje túto problematiku a snaží sa ju riešiť. Naša generácia už onedlho prevezme moc a veľkú zodpovednosť za dianie v našom svete, preto by sme sa na to už teraz mali pripravovať.
Viackrát som sa stretla s názorom, prečo je vlastne Slovensko v Európskej únií, či je to pre nás vôbec výhodné a prospešné, alebo tým iba strácame. Ale viete si predstaviť, kde by sme boli ako štát, Slovensko bez EÚ? Nechcem nás podceňovať, ale nie sme až taký veľký štát a nemáme ekonomiku v porovnaní so Švajčiarskom. Úplne samostatní sme boli iba počas vojnového štátu (Slovenský štát) v rokoch 1939 až 1945 a od r. 1993 až do roku 2004, kedy sme vstúpili spolu s ďalšími 9 štátmi do EÚ. Skoro 10 storočí sme patrili do Uhorska, ďalej do Československa a po druhej svetovej vojne sme boli pod nadvládou Sovietskeho zväzu. Nie sme zvyknutí byť sami. EÚ ako celok má vo svete svoje miesto a iba vďaka spoločnej jednote dokáže konkurovať ostatným svetovým mocnostiam. Dnes už 19 štátov Európy používa jednotnú menu euro, ktorá vznikla v bezhotovostnom platobnom styku v r. 1999 a bankovky a mince sa dostali do obehu v r. 2002. Je pre nás veľkým plusom, že od 01. 01. 2008 patríme medzi tieto štáty so spoločnou menou. Odvtedy sa nám oveľa lepšie obchoduje so zahraničím, porovnávajú ceny s ostatnými krajinami a nemusíme si pri vycestovaní do týchto krajín meniť peniaze.
Vstupom do EÚ sme tiež získali ekonomické výhody, ako je odstránenie ciel na výrobky, ktoré sú dovážané z EÚ. Rozšíril sa sortiment s lepšou kvalitou, máme k dispozícií eurofondy na dotáciu rôznych prospešných projektov, prichádzajú k nám zahraniční investori, vytvorili sa nové pracovné miesta a zvýšila sa možnosť zamestnania a štúdia v zahraničí.
Je pravda, že niektoré krajiny nie sú až v takom dobrom postavení, ako iné a musíme si priznať, že nám bolo veľa krát ukrivdené, napríklad v prípade potravín dvojakej kvality, ktoré sa k nám dovážali. Nezamysleli ste sa však niekedy nad tým, prečo to tak bolo? Prečo to tak nebolo v prípade Rakúska, Írska, Španielska a podobných krajín? Vyzeráme azda ako ľahká korisť, do ktorej si môžu všetci dovoľovať? Budúci rok, 23. – 26. mája 2019 sa budú konať 9. demokratické voľby do Európskeho parlamentu. Prosím Vás, choďte voliť! Vyberme spolu tých správnych europoslancov za Slovensko. Či máte 18, alebo 80 rokov, prosím Vás dobre si to premyslite a choďte voliť. Zaujímajte sa o naše životy. Nebuďte tí, ktorých netrápi budúcnosť. Nájdite si na to chvíľku svojho času. Chvíľku času pre dobro nášho sveta, Európy, štátu a nás samých. Ďakujem...
Nevravím, že si myslím, že Európska únia je úžasná, že je úplne spravodlivá. Nič nie je predsa dokonalé. Ale jej pointa je dobrá a dôležitá. Keď je niečo veľmi vzdialené od našich predstáv a priorít musíme za to bojovať. Nielen hromžiť a nemo sa prihliadať. Musíme niečo robiť. Som toho názoru, že aj my sa môžeme dostať do diania tejto organizácie a meniť veci k lepšiemu. Pokiaľ si povieme, že to nespravíme, pravdepodobne si to povedia aj všetci ostatní. Myslím si, že je na nás, akých ľudí si zvolíme, akým charakterom dovolíme, aby rozhodovali za nás a o nás. Máme predsa právo voliť! Právo, ktoré kedysi neexistovalo. Právo, ktoré si ľudia vybojovali. A čo robíme my? Zahadzujeme ho. Buď sa o verejné záujmy nezaujímame a necháme sa pohltiť iba osobnými prioritami a verejné nechávame na ostatných, alebo vravíme, že nemáme koho voliť. Pravdaže nevravím, aby sme išli voliť len tak hocikoho len preto, aby sme mohli povedať, že sme boli voliť. Musíme si to dobre premyslieť a zvážiť čo najlepšie možnosti, ktoré uznáme za vhodné a určite sa nájde niekto, koho záujmy a preferencie sa budú najviac približovať tým našim. Ak však nespravíme nič, potom nemáme právo sa sťažovať na ľudí, ktorí sú tam, lebo my sme nezabránili tomu, aby tam neboli, aby tam namiesto nich bol niekto iný a len sme sa nemo prizerali.
A mladí ľudia? To sú predsa tí, ktorí majú budúcnosť vo vlastných rukách. My budeme o nej rozhodovať. My sme tí, ktorí by sa mali najviac zaujímať o dianie, ktoré sa nás hlboko dotýka. Páchame veľké zlo na našej planéte. My sme tí, ktorí v sebe majú skrývať tú ambicióznosť zlepšiť a zachrániť svet. Množstvo odpadov, ktoré sme vyprodukovali za posledné desaťročia je neporovnateľné s predchádzajúcimi storočiami. Za mňa osobne má Európska únia veľké plus, že si uvedomuje túto problematiku a snaží sa ju riešiť. Naša generácia už onedlho prevezme moc a veľkú zodpovednosť za dianie v našom svete, preto by sme sa na to už teraz mali pripravovať.
Viackrát som sa stretla s názorom, prečo je vlastne Slovensko v Európskej únií, či je to pre nás vôbec výhodné a prospešné, alebo tým iba strácame. Ale viete si predstaviť, kde by sme boli ako štát, Slovensko bez EÚ? Nechcem nás podceňovať, ale nie sme až taký veľký štát a nemáme ekonomiku v porovnaní so Švajčiarskom. Úplne samostatní sme boli iba počas vojnového štátu (Slovenský štát) v rokoch 1939 až 1945 a od r. 1993 až do roku 2004, kedy sme vstúpili spolu s ďalšími 9 štátmi do EÚ. Skoro 10 storočí sme patrili do Uhorska, ďalej do Československa a po druhej svetovej vojne sme boli pod nadvládou Sovietskeho zväzu. Nie sme zvyknutí byť sami. EÚ ako celok má vo svete svoje miesto a iba vďaka spoločnej jednote dokáže konkurovať ostatným svetovým mocnostiam. Dnes už 19 štátov Európy používa jednotnú menu euro, ktorá vznikla v bezhotovostnom platobnom styku v r. 1999 a bankovky a mince sa dostali do obehu v r. 2002. Je pre nás veľkým plusom, že od 01. 01. 2008 patríme medzi tieto štáty so spoločnou menou. Odvtedy sa nám oveľa lepšie obchoduje so zahraničím, porovnávajú ceny s ostatnými krajinami a nemusíme si pri vycestovaní do týchto krajín meniť peniaze.
Vstupom do EÚ sme tiež získali ekonomické výhody, ako je odstránenie ciel na výrobky, ktoré sú dovážané z EÚ. Rozšíril sa sortiment s lepšou kvalitou, máme k dispozícií eurofondy na dotáciu rôznych prospešných projektov, prichádzajú k nám zahraniční investori, vytvorili sa nové pracovné miesta a zvýšila sa možnosť zamestnania a štúdia v zahraničí.
Je pravda, že niektoré krajiny nie sú až v takom dobrom postavení, ako iné a musíme si priznať, že nám bolo veľa krát ukrivdené, napríklad v prípade potravín dvojakej kvality, ktoré sa k nám dovážali. Nezamysleli ste sa však niekedy nad tým, prečo to tak bolo? Prečo to tak nebolo v prípade Rakúska, Írska, Španielska a podobných krajín? Vyzeráme azda ako ľahká korisť, do ktorej si môžu všetci dovoľovať? Budúci rok, 23. – 26. mája 2019 sa budú konať 9. demokratické voľby do Európskeho parlamentu. Prosím Vás, choďte voliť! Vyberme spolu tých správnych europoslancov za Slovensko. Či máte 18, alebo 80 rokov, prosím Vás dobre si to premyslite a choďte voliť. Zaujímajte sa o naše životy. Nebuďte tí, ktorých netrápi budúcnosť. Nájdite si na to chvíľku svojho času. Chvíľku času pre dobro nášho sveta, Európy, štátu a nás samých. Ďakujem...
6.Koniec plastov?
Lenka Černá
Obchodná akadémia Nové Mesto nad Váhom
Plast. Tento materiál sme vymysleli pred 150 rokmi a obľúbili sme si ho kvôli týmto veciam: je ľahký, používa sa pri balení potravín (udržiava potraviny dlho čerstvé), pri výrobe iných produktov (hračky, domáce spotrebiče, oblečenie...), ako stavebný materiál a najväčšou „výhodou“ je, že je LACNÝ. Ale je to vážne taký geniálny materiál plný pozitívnych vlastností? Odpoveďou je, NIE. Koľkými zlými a negatívnymi vlastnosťami disponuje tento „diabolský“ materiál si neviete ani predstaviť...
Plasty sú jedným z najhoršie recyklovateľných materiálov na tejto Zemi. 9 miliónov ton plastov končí ročne v oceáne. Pôsobením slnka, vĺn a baktérií sa menia na malé častice, ktoré si živočíchy mýlia s potravou. Konzumujú to, a preto už takmer každá rybka ukrýva v sebe plast, ktorý my ľudia, nevedome taktiež konzumujeme. Plastové obaly, v ktorých sú zabalené potraviny či nápoje, uvoľňujú rôzne škodlivé chemikálie, ktoré tvoria naše jedálničky. Za posledné roky sme vyprodukovali viac plastov ako za celé desaťročia. A viete, čo je na tom najhoršie? Plast sa nerozloží rýchlo ako napr. banánová šupka alebo ohryzok z jablka za dva dni, ale rozkladá sa cca 450 rokov a ak vôbec. Sú všade okolo nás a ovplyvňujú alebo lepšie povedané znečisťujú naše pracovné a životné prostredie a nepriaznivo vplývajú na ľudský organizmus. Ak sa nespamätáme a nebudeme riešiť veľký problém nazývaný „PLAST“ , tak to naberie katastrofálne rozmery a následky pre našu Zem. Dnes štáty EÚ každoročne vyprodukujú takmer 25 miliónov ton plastového odpadu, ale iba menej ako 30 percent dokážu recyklovať. Odhaduje sa, že do roku 2021 ľudia ročne spotrebujú až pol bilióna plastových fliaš. Naša spotreba a produkcia plastov na jedno použitie je príšerná.
Z uvedeného dôvodu sa v polovici januára tohto roku prijala prvá celoeurópska stratégia, ktorej cieľom je významne zmeniť spôsob, akým sú výrobky z plastov v EÚ navrhované, vyrábané, používané a recyklované. Všetky plastové obaly na trhu štátov EÚ by mali byť do roku 2030 recyklovateľné.
Za rovnako dôležité EÚ považuje, aby sa v jej členských štátoch znížila spotreba jednorazových plastov a obmedzilo zámerné používanie mikroplastov. Toto rozhodnutie prišlo po tom, ako sa Čína rozhodla zakázať dovoz zahraničného recyklovateľného materiálu. A keďže v EÚ hrozí, že ako dôsledok tohto rozhodnutia sa nám tu bude hromadiť odpad, najmä plasty, úradníci v EÚ hľadajú spôsoby, ako zredukovať plastový odpad. V počiatočnej fáze pôjde o investíciu vo výške 350 miliónov EUR na výskum v oblasti plastov.
Hnutie za zníženie plastov na jedno použitie sa šíri po celom svete. Napríklad, ázijský reťazec Wagamama uviedol, že už nebudú ponúkať plastové slamky. Miesto nich ponúknu zákazníkom rozložiteľné papierové alternatívy. K myšlienke sa pridala aj sieť britských supermarketov. V decembri takmer 200 krajín podpísalo rezolúciu OSN k likvidácii plastov v oceánoch. Novými pravidlami sa zavedú opatrenia, ako napríklad zákaz niektorých plastových výrobkov. Ak existujú dostupné a cenovo prijateľné alternatívy, predaj jednorazových plastových výrobkov bude zakázaný. Zákaz sa bude vzťahovať na plastové vatové tyčinky, príbory, taniere, slamky, ktoré budú musieť byť vyrábané výlučne z rozložiteľných materiálov.
Členské štáty EÚ budú povinné do roku 2025 zabezpečiť zber 90 % jednorazových plastových fliaš z nápojov, napríklad prostredníctvom systémov zálohovania.... A ako je na tom Slovenská republika? Podľa štatistiky Eurostatu Slovensko v roku 2016 recyklovalo 23 percent odpadov, rok predtým 14,9 percenta a v roku 2014 len 10,3 percenta. Síce je to o niekoľko percent viac ako v minulých rokoch, ale aj tak je to stále veľmi kritické.
Od prijatia stratégie v EÚ s množstvom rozdielnych finančných možností štátov, ich vyspelosti či zaostávania v odpadovej politike sa dá predpokladať, že pôjde o beh na dlhšie a možno až veľmi dlhé trate. Frans Timmermans, viceprezident Bruselskej komisie, opísal škodlivé vplyvy plastov v interview pre The Guardian: „jednorazové plasty, ktorých výroba trvá 5 sekúnd, a používame ich 5 minút, sa potom budú rozkladať 500 rokov.“ Táto veta/myšlienka je na zamyslenie a treba si uvedomovať následky našich konzumných rozmarov. Som veľmi vďačná za to, že sa to konečne začalo aspoň riešiť. Pevne verím, že EÚ nesklame a prijme čo najprísnejšie opatrenia používania jednorazových plastov. Taktiež dúfam, že my, členské štáty EÚ budeme raz na takej vyspelej úrovni, že s hrdosťou budeme inšpirovať celý svet k myšlienke „bez plastov“ alebo možno aj k „zero waste“ teda život bez odpadu. Ak nám skutočne záleží na budúcnosti našej planéty a chceme pre ňu spraviť maximum, snažme sa o to čo najviac, ako sa len dá. Zamyslime sa a čiňme sa, pretože spolu vieme dosiahnuť zmenu.
Plasty sú jedným z najhoršie recyklovateľných materiálov na tejto Zemi. 9 miliónov ton plastov končí ročne v oceáne. Pôsobením slnka, vĺn a baktérií sa menia na malé častice, ktoré si živočíchy mýlia s potravou. Konzumujú to, a preto už takmer každá rybka ukrýva v sebe plast, ktorý my ľudia, nevedome taktiež konzumujeme. Plastové obaly, v ktorých sú zabalené potraviny či nápoje, uvoľňujú rôzne škodlivé chemikálie, ktoré tvoria naše jedálničky. Za posledné roky sme vyprodukovali viac plastov ako za celé desaťročia. A viete, čo je na tom najhoršie? Plast sa nerozloží rýchlo ako napr. banánová šupka alebo ohryzok z jablka za dva dni, ale rozkladá sa cca 450 rokov a ak vôbec. Sú všade okolo nás a ovplyvňujú alebo lepšie povedané znečisťujú naše pracovné a životné prostredie a nepriaznivo vplývajú na ľudský organizmus. Ak sa nespamätáme a nebudeme riešiť veľký problém nazývaný „PLAST“ , tak to naberie katastrofálne rozmery a následky pre našu Zem. Dnes štáty EÚ každoročne vyprodukujú takmer 25 miliónov ton plastového odpadu, ale iba menej ako 30 percent dokážu recyklovať. Odhaduje sa, že do roku 2021 ľudia ročne spotrebujú až pol bilióna plastových fliaš. Naša spotreba a produkcia plastov na jedno použitie je príšerná.
Z uvedeného dôvodu sa v polovici januára tohto roku prijala prvá celoeurópska stratégia, ktorej cieľom je významne zmeniť spôsob, akým sú výrobky z plastov v EÚ navrhované, vyrábané, používané a recyklované. Všetky plastové obaly na trhu štátov EÚ by mali byť do roku 2030 recyklovateľné.
Za rovnako dôležité EÚ považuje, aby sa v jej členských štátoch znížila spotreba jednorazových plastov a obmedzilo zámerné používanie mikroplastov. Toto rozhodnutie prišlo po tom, ako sa Čína rozhodla zakázať dovoz zahraničného recyklovateľného materiálu. A keďže v EÚ hrozí, že ako dôsledok tohto rozhodnutia sa nám tu bude hromadiť odpad, najmä plasty, úradníci v EÚ hľadajú spôsoby, ako zredukovať plastový odpad. V počiatočnej fáze pôjde o investíciu vo výške 350 miliónov EUR na výskum v oblasti plastov.
Hnutie za zníženie plastov na jedno použitie sa šíri po celom svete. Napríklad, ázijský reťazec Wagamama uviedol, že už nebudú ponúkať plastové slamky. Miesto nich ponúknu zákazníkom rozložiteľné papierové alternatívy. K myšlienke sa pridala aj sieť britských supermarketov. V decembri takmer 200 krajín podpísalo rezolúciu OSN k likvidácii plastov v oceánoch. Novými pravidlami sa zavedú opatrenia, ako napríklad zákaz niektorých plastových výrobkov. Ak existujú dostupné a cenovo prijateľné alternatívy, predaj jednorazových plastových výrobkov bude zakázaný. Zákaz sa bude vzťahovať na plastové vatové tyčinky, príbory, taniere, slamky, ktoré budú musieť byť vyrábané výlučne z rozložiteľných materiálov.
Členské štáty EÚ budú povinné do roku 2025 zabezpečiť zber 90 % jednorazových plastových fliaš z nápojov, napríklad prostredníctvom systémov zálohovania.... A ako je na tom Slovenská republika? Podľa štatistiky Eurostatu Slovensko v roku 2016 recyklovalo 23 percent odpadov, rok predtým 14,9 percenta a v roku 2014 len 10,3 percenta. Síce je to o niekoľko percent viac ako v minulých rokoch, ale aj tak je to stále veľmi kritické.
Od prijatia stratégie v EÚ s množstvom rozdielnych finančných možností štátov, ich vyspelosti či zaostávania v odpadovej politike sa dá predpokladať, že pôjde o beh na dlhšie a možno až veľmi dlhé trate. Frans Timmermans, viceprezident Bruselskej komisie, opísal škodlivé vplyvy plastov v interview pre The Guardian: „jednorazové plasty, ktorých výroba trvá 5 sekúnd, a používame ich 5 minút, sa potom budú rozkladať 500 rokov.“ Táto veta/myšlienka je na zamyslenie a treba si uvedomovať následky našich konzumných rozmarov. Som veľmi vďačná za to, že sa to konečne začalo aspoň riešiť. Pevne verím, že EÚ nesklame a prijme čo najprísnejšie opatrenia používania jednorazových plastov. Taktiež dúfam, že my, členské štáty EÚ budeme raz na takej vyspelej úrovni, že s hrdosťou budeme inšpirovať celý svet k myšlienke „bez plastov“ alebo možno aj k „zero waste“ teda život bez odpadu. Ak nám skutočne záleží na budúcnosti našej planéty a chceme pre ňu spraviť maximum, snažme sa o to čo najviac, ako sa len dá. Zamyslime sa a čiňme sa, pretože spolu vieme dosiahnuť zmenu.
7.Ako vnímaš Európsku Úniu.
Bc. Drinková Michaela 1.V. SOŠ Pruské
Vlajka zobrazuje 12 zlatých päťhviezdičkových hviezd usporiadaných v kruhu na modrom poli, ktoré symbolizujú ideály jednoty, solidarity a harmónie medzi národmi európskeho kontinentu.
Vytvorenie Európskej únie má cieľ zastaviť časté a krvavé vojnové konflikty medzi susediacimi krajinami, ktoré kulminovali počas druhej svetovej vojny. Šiestimi zakladajúcimi krajinami sú Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko.
Bez lídrov, ktorý sa podielali na vzniku Európskej únie ich energie a motivácie by sme nežili v mierovom a stabilnom prostredí, ktoré v súčasnosti považujeme za samozrejmosť.
Myslím, že sa zabudlo na pravý dôvod, prečo Europská unia vznikla. Som vďačná za skvélu príležitosť pripomenúť si význam, vznik a to dobré čo nám posledné roky dali. Sledujem aktívne nie len svoje blízske okolie , ale postupne aj krajiny okolo seba. Vidím veľmi pozitívne zmeny ako sa mi prostredie mení pred očami a to vďaka podpore európskej únie a eurofondom.
Väčšina projektov, ktoré sa z peňazí Európskej únie realizovali, pomohli Slovensku stať sa modernejšou krajinou - no keďže dopadli dobre, mediálne sa o nich toľko nehovorí. Z prostriedkov EÚ sme napríklad opravili množstvo škôl a nemocníc, postavili diaľnice či vytvorili nové pracovné miesta.
Skupinu zakladateľov EÚ tvorili rôzne osobnosti, od bojovníkov za slobodu po právnikov. Spájala ich však rovnaká méta: mierová, zjednotená a prosperujúca Európa.
Podoba vlajky bola Radou Európy prijatá 8.decembra 1955 a navrhol ju hlavný herold Írska Gerard Slevin. Symbolom Európskeho spoločenstva a vlajka stala v roku 1984, 26.mája 1986 bola vztýčená pri budove Berlaymont, sídle Európskej komisie.Vlajka je vyobrazená na prednej strane všetkých eurobankoviek, na minciach je len kruh 12 hviezd. Je súčasťou evidenčných tabuliek vozidielv EÚ. Počet hviezd je ustálený na dvanástich a nesúvisí s počtom členov Európskej únie. Dvanástka bola prijatá bez politických súvislostí ako symbol dokonalosti a úplnosti a vzhľadom k jeho všade prítomnosti v európskej kultúre a tradíciách ako napr. 12 znamení zvieratníka, 12 hodín na hodinkách, 12 mesiacov v roku, 12 kmeňov Izraela, 12 apoštolov, 12 olympských bohov,12 tabúľ rímskeho práva, 12 hviezd okolo hlavy Panny Márie.
Európska únia (EÚ) je integračné zoskupenie, ktoré od posledného rozšírenia v roku 2013 tvorí 28 členských štátov s celkovým počtom 503,7 miliónov obyvateľov.
Prvá organizácia, Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ, predchodkyňa dnešnej EÚ, bola založená Parižskou zmluvou z roku 1951. Samotná EÚ vznikla v roku 1993 na základe Zmluvy o Európskej únii, známej aj pod názvom Maastrichtská zmluva roku 1992. Medzi základné princípy Európskej únie patrí prenášanie právomocí národných štátov na nadnárodné európske inštitúcie. Jej spôsob rozhodovania je vo svetovom meradle unikátny, preto je Európska únia považovaná za zoskupenie štátov. Hlavným cieľom Európskej únie je Európa s výrazným hospodárskym rastom, konkurencieschopnou ekonomikou a zlepšujúcou sa kvalitou životného prostredia.
V záujme zabezpečenia trvalého mieru sa európske krajiny začínajú od roku 1950 hospodársky a politicky zjednocovať v Európskom spoločenstve uhlia a ocele. Päťdesiate roky sú poznamenané studenou vojnou medzi Západom a Východom. Sovietske tanky v roku 1956 potlačia protesty proti komunistickému režimu v Maďarsku. V roku 1957 dochádza k podpísaniu Rímskej zmluvy, vďaka ktorej vzniká Európske hospodárske spoločenstvo (EHS)
alebo ,,spoločný trh“.
V rámci regionálnej politiky EÚ sa začínajú presúvať veľké objemy finančných prostriedkov na vytváranie pracovných miest a infraštruktúry v chudobnejších oblastiach. V roku 1979 môžu všetci občania po prvý raz priamo voliť svojich zástupcov. V sedemdesiatych rokoch sa zintenzívňuje boj proti znečisteniu životného prostredia.
EÚ prijíma právne predpisy na ochranu životného prostredia, v ktorých sa po prvýkrát uvádza zásada „znečisťovateľ platí“.
Významný politický zlom predstavuje pád Berlínskeho múru, ku ktorému došlo 9. novembra 1989. Po dvadsiatich ôsmich rokoch dochádza k otvoreniu hraníc medzi východným a západným Nemeckom. Spojením východného a západného Nemecka v októbri 1990 tak nastáva opätovné zjednotenie Nemecka. V roku 1993 sa podarilo zavŕšiť vytvorenie jednotného trhu, ktorý sa vyznačuje „štyrmi slobodami”.
Ide o voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu.
Malá luxemburská dedina prepožičala svoje meno „Schengen” dohodám, ktoré ľuďom postupne umožňujú cestovať bez pasových kontrol na hraniciach.V tomto období sa euro stáva pre mnohých Európanov novou menou. Veľmi sa ulahčilo cestovanie do viacerých krajín tým, že aj my máme euromenu a už sa nemúsime zaťažovať s vymieňaním bankoviek.
Počas tohto desaťročia túto menu zavádza čoraz viac štátov. Po páde budov v New Yorku a Washingtone v dôsledku nárazu unesených civilných lietadiel sa 11. september 2001 stáva synonymom „vojny proti terorizmu“.
Európska únia získava v roku 2012 Nobelovu cenu za mier.
Krajiny EÚ začínajú oveľa užšie spolupracovať v boji proti trestnej činnosti. Najdôležitejšie je byť spolu ako jednotný, silný štát, ktorý sa spoločne podiela na záujmy nás všetkých.
V agende EÚ patrí popredné miesto zmene klímy. Lídri uzatvárajú dohodu o znížení škodlivých emisií. Europska únia má záujem o životné prostrédie a čistotu našej krajiny, zveľaďuje ju a udržuje naše krajiny v hamrmonickom bezvojnom stave.
Vytvorenie Európskej únie má cieľ zastaviť časté a krvavé vojnové konflikty medzi susediacimi krajinami, ktoré kulminovali počas druhej svetovej vojny. Šiestimi zakladajúcimi krajinami sú Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko.
Bez lídrov, ktorý sa podielali na vzniku Európskej únie ich energie a motivácie by sme nežili v mierovom a stabilnom prostredí, ktoré v súčasnosti považujeme za samozrejmosť.
Myslím, že sa zabudlo na pravý dôvod, prečo Europská unia vznikla. Som vďačná za skvélu príležitosť pripomenúť si význam, vznik a to dobré čo nám posledné roky dali. Sledujem aktívne nie len svoje blízske okolie , ale postupne aj krajiny okolo seba. Vidím veľmi pozitívne zmeny ako sa mi prostredie mení pred očami a to vďaka podpore európskej únie a eurofondom.
Väčšina projektov, ktoré sa z peňazí Európskej únie realizovali, pomohli Slovensku stať sa modernejšou krajinou - no keďže dopadli dobre, mediálne sa o nich toľko nehovorí. Z prostriedkov EÚ sme napríklad opravili množstvo škôl a nemocníc, postavili diaľnice či vytvorili nové pracovné miesta.
Skupinu zakladateľov EÚ tvorili rôzne osobnosti, od bojovníkov za slobodu po právnikov. Spájala ich však rovnaká méta: mierová, zjednotená a prosperujúca Európa.
Podoba vlajky bola Radou Európy prijatá 8.decembra 1955 a navrhol ju hlavný herold Írska Gerard Slevin. Symbolom Európskeho spoločenstva a vlajka stala v roku 1984, 26.mája 1986 bola vztýčená pri budove Berlaymont, sídle Európskej komisie.Vlajka je vyobrazená na prednej strane všetkých eurobankoviek, na minciach je len kruh 12 hviezd. Je súčasťou evidenčných tabuliek vozidielv EÚ. Počet hviezd je ustálený na dvanástich a nesúvisí s počtom členov Európskej únie. Dvanástka bola prijatá bez politických súvislostí ako symbol dokonalosti a úplnosti a vzhľadom k jeho všade prítomnosti v európskej kultúre a tradíciách ako napr. 12 znamení zvieratníka, 12 hodín na hodinkách, 12 mesiacov v roku, 12 kmeňov Izraela, 12 apoštolov, 12 olympských bohov,12 tabúľ rímskeho práva, 12 hviezd okolo hlavy Panny Márie.
Európska únia (EÚ) je integračné zoskupenie, ktoré od posledného rozšírenia v roku 2013 tvorí 28 členských štátov s celkovým počtom 503,7 miliónov obyvateľov.
Prvá organizácia, Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ, predchodkyňa dnešnej EÚ, bola založená Parižskou zmluvou z roku 1951. Samotná EÚ vznikla v roku 1993 na základe Zmluvy o Európskej únii, známej aj pod názvom Maastrichtská zmluva roku 1992. Medzi základné princípy Európskej únie patrí prenášanie právomocí národných štátov na nadnárodné európske inštitúcie. Jej spôsob rozhodovania je vo svetovom meradle unikátny, preto je Európska únia považovaná za zoskupenie štátov. Hlavným cieľom Európskej únie je Európa s výrazným hospodárskym rastom, konkurencieschopnou ekonomikou a zlepšujúcou sa kvalitou životného prostredia.
V záujme zabezpečenia trvalého mieru sa európske krajiny začínajú od roku 1950 hospodársky a politicky zjednocovať v Európskom spoločenstve uhlia a ocele. Päťdesiate roky sú poznamenané studenou vojnou medzi Západom a Východom. Sovietske tanky v roku 1956 potlačia protesty proti komunistickému režimu v Maďarsku. V roku 1957 dochádza k podpísaniu Rímskej zmluvy, vďaka ktorej vzniká Európske hospodárske spoločenstvo (EHS)
alebo ,,spoločný trh“.
V rámci regionálnej politiky EÚ sa začínajú presúvať veľké objemy finančných prostriedkov na vytváranie pracovných miest a infraštruktúry v chudobnejších oblastiach. V roku 1979 môžu všetci občania po prvý raz priamo voliť svojich zástupcov. V sedemdesiatych rokoch sa zintenzívňuje boj proti znečisteniu životného prostredia.
EÚ prijíma právne predpisy na ochranu životného prostredia, v ktorých sa po prvýkrát uvádza zásada „znečisťovateľ platí“.
Významný politický zlom predstavuje pád Berlínskeho múru, ku ktorému došlo 9. novembra 1989. Po dvadsiatich ôsmich rokoch dochádza k otvoreniu hraníc medzi východným a západným Nemeckom. Spojením východného a západného Nemecka v októbri 1990 tak nastáva opätovné zjednotenie Nemecka. V roku 1993 sa podarilo zavŕšiť vytvorenie jednotného trhu, ktorý sa vyznačuje „štyrmi slobodami”.
Ide o voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu.
Malá luxemburská dedina prepožičala svoje meno „Schengen” dohodám, ktoré ľuďom postupne umožňujú cestovať bez pasových kontrol na hraniciach.V tomto období sa euro stáva pre mnohých Európanov novou menou. Veľmi sa ulahčilo cestovanie do viacerých krajín tým, že aj my máme euromenu a už sa nemúsime zaťažovať s vymieňaním bankoviek.
Počas tohto desaťročia túto menu zavádza čoraz viac štátov. Po páde budov v New Yorku a Washingtone v dôsledku nárazu unesených civilných lietadiel sa 11. september 2001 stáva synonymom „vojny proti terorizmu“.
Európska únia získava v roku 2012 Nobelovu cenu za mier.
Krajiny EÚ začínajú oveľa užšie spolupracovať v boji proti trestnej činnosti. Najdôležitejšie je byť spolu ako jednotný, silný štát, ktorý sa spoločne podiela na záujmy nás všetkých.
V agende EÚ patrí popredné miesto zmene klímy. Lídri uzatvárajú dohodu o znížení škodlivých emisií. Europska únia má záujem o životné prostrédie a čistotu našej krajiny, zveľaďuje ju a udržuje naše krajiny v hamrmonickom bezvojnom stave.
8.Som Európan!
David Takács
Dobrý deň, na úvod by som sa Vám chcel predstaviť a povedať Vám niečo o sebe. Volám sa Dávid Takács, mám 17 rokov a som z Prievidze. Keby sa ma niekto opýtal pred 3 rokmi, aký mám názor na Európsku úniu a Inštitúcie EÚ moja odpoveď by bola pravdepodobne strohá a moc by som sa s daným človekom na danú tému neporozprával. Teraz už s časovým odstupom by bola pre mňa téma života v Európskej úniu veľmi zaujímavá a rád sa na podobné témy môžem rozprávať s mojimi blízkymi. Možno sa pýtate aké som mal podnety ako mladý človek zaoberať sa niečím tak rozmanitým ako je práve EÚ. Našťastie pred troma rokmi som urobil zatiaľ jedno z mojich najlepších rozhodnutí v živote a to bolo si podať prihlášku na Obchodnú akadémiu v Prievidzi, ktorá mi otvorila obzory a vďaka nej sa sám môžem nazvať hrdý Európan. Na mojej strednej škole, sa aktívne zapájam do takmer všetkých aktivít, ktoré na škole robíme. Veľa vecí, ktoré sme na škole počas môjho štúdia robili sa priamo týkali Európskej únie, keďže sa naša škola zapája do programu Euroscola a Ambasádorská škole Európskeho parlamentu. Keď som na našu školu nastúpil ako prvák, netrvalo dlho a už som začal čerpať prvé informácie o živote v Európskej únii. Robili sme veľa projektov a za našu prácu sme boli odmenení, keď sa naša škola umiestnila na 3. mieste v súťaži Euroscola 2017. Bolo to pre mňa priam neuveriteľné, že skupina študentov z nášho okresu sa dostane do Štrasburgu a na jeden deň si bude môcť vyskúšať prácu europoslancov a spozná sa z ďalšími študentmi z celej EÚ. Od vyhlásenia výsledkov ubehlo pár mesiacov a cesta do Európskeho parlamentu mohla začať. Európsky parlament všetky náklady spojené s cestou a ubytovaním preplácal, čo keď som sa dozvedel bolo veľmi milé prekvapenie. Ako som sa dozvedel každá škola si mohla vybrať ako svoj pobyt využije a ako strávi svoj týždeň v centre Európy. Samozrejme predstava, že všetky dni strávime v Štrasburgu bola nepredstaviteľná a naša škola sa rozhodla precestovať za pár dní čo najväčšiu časť Európy. Okrem Európskeho parlamentu sme sa po ceste zastavili aj na Mont Blancu čo je najvyšší vrch Európy a na ďalší deň sme z mínusových teplôt prešli do Talianskeho mesta Como, kde sa nachádza tretie najväčšie jazero v Taliansku. Samozrejme mi v pamäti ostanú spomienky, ktoré vo mne zanechal Európsky parlament. Väčšinou som Európsky parlament videl na krátkych reportážach z novín, kde mi vtedy prišiel len ako veľká presklené budova. A až po príchode predeň som pochopil, že je to vážne obrovská majestátna budova, kde sa rozhoduje o našej budúcnosti. Deň v parlamente bol plný zábavy a skvelých zážitkov. Spoznal som sa s množstvom študentov z celej EÚ, mohol si vyskúšať rokovať s ostatnými študentmi o problémoch, ktoré rieši Európsky parlament a vyskúšať si hlasovanie o návrhoch, ktoré daný deň študenti navrhovali. Bol to jeden z najkrajších výletov, aké som doposiaľ zažil a po príchode domov som si začal uvedomovať aké vzácne je to, že Európska únie vlastne existuje, a čo všetko nám prináleží ako obyvateľom členského štátu Európskej únie. Začal som sa zaoberať nie len otázkou čo robí Európska únia pre mňa, ale aj čo ja môžem urobiť pre Európsku úniu. Samozrejme toho nemôžem spraviť veľa ak nebudem informovaný a preto som sa rozhodol pripravovať na Olympiádu o Európskej únii, ktorú organizuje Fakulta sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Strávil som veľa hodín po škole učením sa o histórií, orgánoch a všetkých veciach, ktoré majú určitý súvis s EÚ. Aj keď som s mojimi spolužiakmi v olympiáde neuspel nevadilo mi to lebo som sa naučil množstvo informácii, o ktorých podľa mňa nevedia ani bežný občania Slovenska. V osobnom živote sa dosť zaujímam o ekológiu a dosť mi prekáža, keď si ľudia neustále a mnohokrát ani nevedome ubližujú svojim správaním prírode a neriešia aké katastrofálne následky to môže mať na našu Zem. Uvedomujem si, že jeden človek moc nezmôže a preto som veľmi rád, že Európska únia sa aktívne venuje téme ekológie a snaží sa presadzovať nie len v členských štátoch ale aj na celom svete myšlienku ekologickejšieho života. Páči sa mi, že na našej škole sa tiež venujeme triedeniu odpadu ale keby len to stačilo. Preto sme na našej škole urobili ďalší projekt, ktorým sme aspoň malou časťou chceli pomôcť prírode v našom regióne. V okolí Novák sme v lete tohto roku spolu so spolužiakmi vysadili 500 sadeníc duba. Následne sme sa na jeseň na to isté miesto vrátili aby sme naše malé duby natreli prírodným prípravkom modrej farby, ktorý má odradiť lesnú zver od konzumácie práve našich sadeníc. Týmto projektom sme poukázali, že aj v tak znečistenom regióne ako je Horná Nitra sa dá ešte pomôcť, ak sa stretnú ľudia, ktorým záleží na svojej budúcnosti a spoločne chcú pomôcť. Ako aktívny Európan som na našej škole za pomoci spolužiakov a profesorov zorganizoval prednášky, kde som sa snažil poukázať na výhody členstva v Eurozóne. Eurozóna je podľa mňa jedna z najväčších východ, ktorú ako štát máme. Platba rovnakou menou po takmer celom kontinente, kedysi pripadala absolútne nereálna a dnes je to normálna vec, ktorú berieme ako samozrejmosť. Preto bolo pre mňa veľkou cťou o tom oboznámiť aj mojich spolužiakov, ktorých podľa odoziev prednáška veľmi bavila. Na škole sme sa rozhodli, že danú prednášku by sme mali ukázať a aj iným ľuďom ako na našej škole. Preto sme oslovili žiakov zo Základnej školy Sama Chalupku v Prievidzi, ktorí boli veľmi láskaví a prijali naše pozvanie. Taktiež sme túto prezentáciu urobili pre rodičov našich študentov, od ktorých sme tiež dostali pozitívne reakcie. Všetky tieto prednášky sme spojili s výstavou euromincí, ktorú sme na našej škole organizovali minulý školský rok. Jedna strana je robiť prednášky ale druhá strana je prednášok sa zúčastňovať. Veľmi rád sa zúčastňujem prednášok ak prednášajúci, je niekto kto vie v nejakej oblasti viac ako ja a môžem sa od neho/nej niečo dozvedieť. Na našej škole sa tento školský rok konali 4 prednášky so slovenskými europoslancami. Som rád, že sa mi podarilo zúčastniť všetkých štyroch a mohol som sa dozvedieť mnoho nových informácií. Prednášky boli s europoslankyňou Janou Žitňanskou a europoslancami Eduardom Kukanom, Ivanom Štefancom a Vladimírom Maňkom. Všetci boli výnimoční a boli odborníci vo svojom odbore. Veľmi sa mi páčilo ako boli zanietení do svojich projektov, ktoré robia pre nás. V máji 2019 všetky členské štáty, samozrejme okrem Veľkej Británie, čakajú eurovoľby. Ja sa práve na tieto voľby veľmi teším lebo to budú prvé voľby, ktorých sa budem môcť zúčastniť ako hrdý prvovolič. Dosť ma mrzelo, keď som zistil, že Slovensko malo najnižšiu účasť spomedzi všetkých členských štátov iba 13,05 %. Je to veľmi nelichotivé a preto som sa snažil zistiť, v mojom okolí, prečo v roku 2014 Slováci nejavili záujem o to zvoliť si trinásť europoslancov, ktorí by sa snažili presadzovať naše názory a reprezentovať náš štát. Z môjho malého prieskumu som zistil zaujímavé informácie. Predovšetkým ľudia považujú Európsky parlament ako niečo čo je veľmi ďaleko a moc sa nás to nedotýka. Podľa môjho názoru toto tvrdenie si môžu dovoliť tvrdiť postarší ľudia, ktorí toho už moc nenacestujú. Ale všetci mladí ľudia, ktorí vedia ako to v modernom svete chodí by podľa mňa názor že Štrasburg a Brusel sú ďaleko nezastávali. Predsa len ľudia cestujú po celom svete na oveľa dlhšie vzdialenosti. Pri kúpe lacnej letenky cez nízko nákladovú spoločnosť sa vieme za chvíľu dostať do hociktorého kútu Európy. Toto je jedna z ďalších výhod, ktoré považujem za veľmi dôležité a to je otvorenie hraníc. Žiadne pasy, žiadne víza stačí len zobrať batoh a ísť kam sa dá. Naši rodičia a starí rodičia moc podobných príležitostí nemali a preto som rád, že vďaka pár klikom na internete si vieme vybaviť cestu do všetkých krajín EÚ. Všetky štáty v Európskej únii sú veľmi výnimočné a preto či už sa človek rád opaľuje na pláži alebo lezie po horách všetky varianty sú mu prístupné. Tak isto otvorenie hraníc pomohlo aj obchodu. Podniky môžu jednoduchšie obchodovať a my obyčajní občania si môžeme objednávať tovar cez rôzne internetové obchody. Po všetkých mojich zisteniach a názoroch, ktoré som si počas 3 rokov na obchodnej akadémii zatiaľ vytvoril, môžem uznať že Európska únia je projekt, ktorý nás spája a je tu pre nás. Vstup Slovenska do EÚ bolo najlepšie rozhodnutie vtedajšej vlády a ľudí, ktorí hlasovali v referende aké mohli pre budúcnosť nášho štátu urobiť. Výhod, ktorých máme ako obyvatelia členského štátu je nesmierne množstvo, ale keby sme mali len jednu tú najdôležitejšiu výhodu mohli by sme byť spokojní. Podľa môjho názoru tá najdôležitejšia ako aj najprimárnejšia je mier. Už desaťročia máme v celej únii mier a našťastie už generácie z nás si nevedia ani predstaviť aké to je žiť vo vojnovom stave. Obdivujem najvyšších predstaviteľov Európskej únie, že sa snažia udržiavať mier nie len na svojom území ale snažia sa o to aj na celom svete. Možno je len otázka času kedy nastane ďalšia vojna, ale verím, že aj ostatné štáty mimo Európskej únie budú klásť dôkaz na to aby sa k ničomu podobnému najbližšie desaťročia kiežby storočia neschyľovalo. Nie som až tak veľký optimista v tom, že už žiadna vojna nehrozí lebo hlavný predstavitelia niektorých štátov sa vyvyšujú nad iných čo vedie ku konfliktom, ktoré sú podľa mnohokrát zbytočné. Všetci by sme si tiež mali uvedomiť, že obdobie mieru v ľudskej civilizácii nie je úplne normálne a už pred tisícami rokov prvé národy viedli medzi sebou vojny. Európskej únii môžeme teda ďakovať za veľa. Verím v to, že ľudia si tento fakt uvedomujú a nie sú naivní. Na záver teda môžem zhodnotiť, že som nesmierne rád, že môžem sám seba nazvať Európan. Vďaka EÚ som už toho zažil pomerne dosť a som rád, že všetky tieto veci som pozažíval s mojimi fantastickými spolužiakmi, s ktorými aj vďaka projektom, ktoré sme na našej škole robili sme sa ešte viac zblížili a vždycky radi debatujeme na témy, ktoré sa nás ako Európanov bezprostredne týkajú. Samozrejme by sme všetky tieto projekty nemohli realizovať bez našich skvelých profesoriek, ktoré obetujú ich vlastný čas na to aby nám v týchto aktivitách pomáhali. Čas uteká veľmi rýchlo a ja viem, že onedlho z mojej strednej školy odídem. Bez tejto školy by som sa asi ťažko ponoril do takýchto tém a som veľmi rád za príležitosti, ktoré som v obchodnej akadémii dostal. Verím, že aj po maturite si zo sebou svoju zanietenosť do všetkých Európskych projektov zoberiem a budem v síce inej ale podobnej verzií pokračovať. A nikto nikdy nevie možno si raz do parlamentu zasadnem ako oficiálny europoslanec.
9. Vnímaj Eurovoľby!
Alex Pavlac
Sterdná odborná škola Pruské
Po hrôzostrašných udalostiach prvej a druhej svetovej vojny vzniklo Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ, ktorého cieľom bolo vytvoriť spoločný trh, ktorý by napravil povojnovú ekonomiku a zabránil ďalším vojnovým konfliktom. Po šesťdesiatych ôsmych rokoch existencie sa zo spoločenstva šiestich krajín podarilo rozvinúť jedno z najväčších, najprestížnejších a najrýchlejšie rastúcich integračných zoskupení, ktoré tvorí 28 krajín s rôznymi ekonomikami, históriou a kultúrou, no jediným cieľom. Budúcnosť mieru. Napriek tomu, že záujem mladých ľudí o politiku rapídne stúpa, je to ,žiaľ, skôr vďaka kauzám, internetovému memesu a médiám, ktoré namiesto prezentovania faktov a politických noviniek uverejňujú správy, ktoré priťahujú čo najväčší počet divákov. Toto na všetkých politikov vrhá zlé svetlo a stúpa nedôvera verejnosti voči moci. V posledných rokoch sa však začali robiť všelijaké voľby pre mladých, alebo akcie, ktoré mladým ľudom ukazujú, že aj ich hlas je podstatný a núti ich zisťovať viac o tejto téme. Tieto faktory ukazujú snahu politikov, no i samotnej Európskej únie pritiahnuť nových voličov. V poslednej dobe si všímam ako sa väčšina mojich rovesníkov vyjadruje len k témam, ktoré sú dlhodobo prezentované médiami ako je utečenecká kríza, korupcia, práva menšín, teroristické útoky. Príde mi až smutné ako sú opomenuté kauzy ako napríklad vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, únos Vietnamca alebo novootvorená kauza Gorila, ktoré spravili dieru do sveta, ale po krátkej dobe sa na ne zabudlo. Pri písaní tejto práce si pomaly uvedomujem, ako každý občan Slovenskej republiky presne vie meno pána prezidenta Andreja Kisku, predsedu parlamentu Petra Pellegriniho, predsedu národnej rady Adreja Danka a mnoho ďalších, no ani ja nepoznám meno jediného poslanca Slovenskej republiky v rade Európskej únie. Tieto mená sú v niektorých situáciách dôležitejšie ako vysoko postavené hlavy Slovenska, nakoľko práve títo poslanci rozhodujú o Slovensku ako časti celku, nie ako o jedincovi. Za toto môže hlavne nedostatočné prezentovanie, či už volieb poslancov do rady Európskej únie, ako aj samotné prezentovanie EU v médiách, či už spomínané prezentovanie senzácií s cieľom zvýšiť sledovanosť. Najväčšiu pozornosť k Európskej únii pritiahla utečenecká kríza, ktorá vykresľovala úniu v negatívnom svetle. Žiaľ, tomuto negatívnemu pohľadu sa nedalo vyhnúť, lebo akýkoľvek krok by spravila, respektíve aj spravila bola kritizovaná zo strany verejnosti. Samotná utečenecká kríza trvá od roku 2015, pričom je zo strany Európanov vnímaná rôzne. Niektoré jazyky tvrdia, že je to snaha Arabov vziať našu kultúru, a vybudovať vlastné impérium. Veľa z nich však zabudlo na fakt, že aj ich rodinný príslušníci utekali do Ameriky na začiatku 20. storočia za prísľubom mieru a rovnosti. Vždy ma fascinovalo odhodlanie utečencov nájsť azyl, no týchto ľudí neženie odhodlanie, ale strach, čistá zúfalosť a pud sebazáchovy. Strach pred vojenským konfliktom, násilím ich ženie hľadať bezpečie. Kvôli tomu, aby pricestovali do možného azylu, cestujú i niekoľko rokov a zarábajú si počas cesty v mestách prácami, ktoré by nikto robiť nechcel. Často čelia násiliu, diskriminácii a nebezpečenstvu i na cestách. V týchto islamských krajinách je najväčšie násilie páchané na ženách vo svete. Tak je tomu práve i na ceste do Európy. Niektoré ženy si na cestu pre seba a pre svoje deti zarábajú prostitúciou. Väčšina to, žiaľ, nezvládne, a svoju cestu úspešne nezakončia. Tí, ktorí preplávajú stredozemné more majú nádej, že sú na konci, že našli svoj nový, dovolím si povedať DOMOV, no len pár vyvolených ho naozaj nájde, ostatní sú otočení a poslaní späť, unavení, vysilení, muži, ženy, deti... Myslím si, že osudy miliónov ľudí sa nedá len tak zamiesť pod koberec a táto problematika sa bude preberať dovtedy, kým sa riešenie nenájde dobrovoľne, alebo kým vysoko postavení nebudú mať inú možnosť než hľadať riešenie. Častým problémom modernej éry je i terorizmus, respektíve islamistické teroristické útoky, ktoré sú zriedkavé, no často riešené. Áno, na svete sa deje veľa zla, najmä od náboženských fanatikov, no je vec druhá hádzať všetkých príslušníkov Islamu do jedného vreca. Zároveň ma fascinuje i pokrytectvo ľudí, pre ktorých sú islamistickí veriaci najhorší ľudia na svete, no zabúdajú, že najviac krvi v histórii celého sveta, a najviac vojen na svete vyvolalo kresťanstvo. Práve na kresťanský terorizmus sa v 21. storočí zabúda, i keď pretrváva, je rýchlo zametaný pod koberec vyššími kresťanskými mocnosťami, ktoré majú najväčší vplyv na chod terajšej sociálnej ideológie ako napríklad na chod „tradičnej“ spoločnosti, sviatkov ale i celkovej xenofóbie. Medzi hlavné zásady kresťanskej, hlavne katolíckej viery patrí pokora, úcta a láska voči každému tvorovi na svete. Opak je však pravdou, a katolícku cirkev riadi hlavne pokrytectvo. Pre kresťansky založených ľudí je kňaz ako stelesnenie boha a počúvajú a slepo nesledujú všetky slová týchto mužov pána, ignorujúc fakt, že základné pravidlo KAŽDÉHO náboženstva je láska a mier. Každý človek na svete, slepo nasledujúci prázdne slová bez rozmyslu, je pre mňa extrémista. Práve vďaka týmto zastaraným presvedčeniam trpí veľa ľudí patriacich do menšín, ktoré sú podľa náboženstiev hriešne, utláčané a psychicky i fyzicky napádané. Po 5 minútach sledovania detského programu sa nestíham diviť tomu, ako sú podsúvané genderové stereotypy. Ženy musia byť pekné, submisívne a poslušné, zatiaľ čo muž musí byť múdry, dominantný, sebavedomý a násilný. Tento stereotyp nevzchádza z ničoho iného, len z viery, nie z historických faktov. Verí sa, že v praveku muži boli lovci, chrániaci a prinášajúci potravu, zatiaľ čo ženy boli strážkyne krbu domova, kuchárky a slúžky čakajúce na statočných mužov. Opak je však pravdou, ženy mohli byť lovkyne a muži mohli byť doma, starať sa o potomkov. Zmienky o genderovej rovnosti v histórii sú po celej planéte. Napríklad pôvodní obyvatelia Ameriky mali 5 pohlaví – muž, žena, transgender a takzvaný two-spirit. Two-spirit bola pre indiánov najväčšia pocta, týmito ľuďmi boli muži a ženy, ktorí vyzerali ako muž i ako žena. Všetci obyvatelia Amerických plání mali dlhé vlasy, no príchodom kolonizátorov boli utláčaní a šírená osveta im brala ich kultúru, presvedčenia a vnútila im klasický konštrukt patriarchálnej spoločnosti. Na maľbách zo starovekého Egypta sú vyobrazené tri druhý postáv: muži, ženy a tretie pohlavie. Za tretie pohlavie boli považovaní eunusi, muži, ktorí nechceli deti a ženy, ktoré vyzerali ako muži. Našťastie, najväčším bojovníkom za rovnosť, práva mužov i žien, je práve Európska únia, ktorá svojim liberálnym postojom dáva nádej ľuďom neheterosexuálnej orientácie, nádej na šťastný život bez predsudkov, ľuďom ktorí sa narodili v zlom tele dala možnosť na zmenu pohlavia a samotný pojem transgender a transvestita už nie sú radené medzi mentálne poruchy. No dovolím si povedať, že medzi najpodstatnejšie a najchvályhodnejšie zmeny ktoré EÚ uskutočnila, bolo poskytnutie rovnocenného vzdelania pre ženy, a zlepšenie postavenia ženy v tejto patriarchálnej spoločnosti. I napriek pretrvávajúcej sexualizácii ženského tela sa začínajú rozrastať feministické názory, hlavne vďaka EÚ. Veľmi ma mrzí, ako sa sexuálne násilie dáva za vinu ženám a ospravedlňuje sa násilné správanie mužov. Muži s takýmto správaním boli v detstve vystavovaní hypermaskulininácii, kedy sa mladým chlapcom od mala vsugerováva myšlienka, že sú viac ako ženy. Žiaľ, tento jav si všímam i vo svojom okolí, na mužoch vyrastajúcich na dedinách, ktorých rodičia sú „tradične založení.“ Slovensko, patriace medzi konzervatívne štáty poznačené komunizmom si z tejto éry neodnieslo len predpotopné názory na sociálne, ale i ekologické záležitosti. Ignorujú znečisťovanie planéty Zem, nemyslia ekologicky, a čo je najhoršie, toto správanie učia i svoje deti. Výsledkom toho je aj zatknutie mladých ľudí z organizácie Greenpeace, ktorí následkom svojho kľudného protestu, v ktorom im išlo o zviditeľnenie, nie o uškodenie danej spoločnosti, boli následne umiestnení do cely predbežného zadržania, kde boli držaní viac ako 72 hodín, napriek tomu, že je známe, že príslušníci Greenpeace sa nikdy nevyhýbali zadržaniu. Na takúto dlhú dobu sa do tejto cely nezatvárajú ani vrahovia či násilníci, ktorí sú zväčša na slobode až do súdu. Myslím, že títo statoční ľudia si zaslúžia namiesto odsudzovania prinajmenšom obdiv za odhodlanie zmeniť svet a zachrániť planétu.
Na záver môžem povedať len toľko, že Európska únia je záchrancom. Nie pre štát, nie pre politikov, ale pre nás, prostých ľudí, študentov, ktorí snívame i padáme, robíme chyby, no naše životy nebudú ohrozované tak, ako našich predkov, aj obyvateľov krajín bez demokracie, bez možnosti sebavyjadrenia a voľnosti. Naše životy, i keď nie sú ideálne, smerujú do lepšej budúcnosti. Do akej? Do budúcnosti MIERU.
Na záver môžem povedať len toľko, že Európska únia je záchrancom. Nie pre štát, nie pre politikov, ale pre nás, prostých ľudí, študentov, ktorí snívame i padáme, robíme chyby, no naše životy nebudú ohrozované tak, ako našich predkov, aj obyvateľov krajín bez demokracie, bez možnosti sebavyjadrenia a voľnosti. Naše životy, i keď nie sú ideálne, smerujú do lepšej budúcnosti. Do akej? Do budúcnosti MIERU.
10.Ako vnímam Európsku úniu?
JOZEF ŠIKO
Škola: Stredná odborná škola obchodu a služieb, Ul. P. Jilemnického 24, Trenčín
Vyjadrenie svojho názoru by som rád začal otázkou. Čo vlastne viedlo k vzniku Európy a Európskeho parlamentu? Čo všetko sme sa naučili na hodinách občianskej náuky a aký dosah na nás tieto informácie vlastne mali? Vieme, že volanie po zjednotenej Európe sa začalo objavovať v povojnovom období. Po druhej svetovej vojne zostalo všetko zdevastované, v popole a troskách. Krajiny sa potrebovali opäť postaviť na vlastné nohy a naštartovať svoj ekonomický rast. A práve k tomu mal smerovať spoločný projekt Európa. Ideály, ktoré spájali zakladateľov zjednotenej Európy, boli mierová, jednotná a prosperujúca Európa. Jeden z cieľov, ktoré sledovali otcovia - zakladatelia, bolo nastolenie trvalého mieru v Európe. Vznikajúca Únia mala tak isto za úlohu zjednotenie krajín ako celku. Režim, ktorý v tom čase vládol v Sovietskom zväze západné krajiny vnímali ako hrozbu a veľké nebezpečenstvo.
Preto 9. mája 1950 francúzsky minister Robert Shuman predstavil plán spolupráce medzi krajinami. Parížskou zmluvou vzniklo Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ, ktoré bolo združením šiestich krajín: Belgicka, Nemecka, Francúzska, Talianska, Luxemburska a Holandska. Touto zmluvou sa pomaly vytrácala nedôvera a napätie, čo vládlo po vojne. Touto zmluvou sa totiž krajiny zaväzovali , že ani jedna nemôže zbrojiť a vyvolať konflikt bez vedomia ostatných krajín.
V roku 1957 prikročili aj k podpisu Rímskej zmluvy, vďaka ktorej sa mohli tovar, služby a ľudia voľne prechádzať naprieč hranicami. Samotná Európska únia vznikla podpísaním Zmluvy o Európskej únii, známej aj ako Maastrichtská zmluva, v roku 1992. Pomaly postupom času sa do spoločenstva pridružovali aj ostatné štáty. Každý štát mal svojich zástupcov v takzvanom zastupiteľstve, ktoré predchádzalo parlamentu. Najskôr toto zastupiteľstvo tvorilo 78 poslancov zakladajúcich šiestich krajín, neskôr pridružovaním ostatných krajín dostalo názov Európsky parlament, kde si každá krajina volí svojich zástupcov. Parlament má za úlohu predkladanie a následné schvaľovanie návrhov a tak isto má za úlohu riešiť vzniknuté problémy a konflikty.
Prvý máj 2004 je historický dátum Slovenskej republiky. Pretože sme vstúpili do Európskej únie. Bol to dobrý krok alebo zlý? Toto je otázka, ktorú si kladie veľa z nás. Podľa môjho názoru Európska únia nesie so sebou veľa pozitívneho, ale aj zároveň dosť negatívneho. Vstupom do Európskej únie sme pristúpili k možnosti slobodného cestovania do krajín , ktoré sme dovtedy poznali len z učebníc. Dostali sa k nám výrobky rôzneho druhu z celého sveta. A služby, možnosti podnikania v akomkoľvek odvetví.
Nechceli sme veriť, že niečo také je možné. Boli sme šťastní, vytratil sa strach z opätovnej možnosti konfliktu medzi krajinami. Tak isto vstupom do medzivládnej obrannej organizácie NATO sme chceli prispieť k mieru a pokoju medzi krajinami. Ale ako som spomínal postupom času eufória z prvotného úspechu pominula.
Navonok začali prichádzať aj nie práve svetlé stránky vstupu do Európskej únie. Napríklad : naše výrobky je možné exportovať len ak splnia prísne technické normy EU, v skratke to znamená zvýšenie nákladov na výrobu výrobku, slabšie podnikateľské subjekty môžu byť ohrozené konkurenciou lacnejších výrobkov zo zahraničia, preberanie západného životného štýlu, potláčanie a zánik kultúry a zvykov, emigrácia za prácou a čím ďalej týchto negatívnych vecí pribúda.
V roku 2009 sme pristúpili aj k zeme meny a z koruny sme prešli na euro. Veľa z nás si myslelo, aké veľké výhody to prinesie , ale opak je pravdou, pre nás to prinieslo veľa nevýhod. Tými hlavnými sú rast cien, zdražovanie výrobkov, závislosť SR od EÚ, obavy z nárastu chudoby. Keď sa nad tým tak zamyslím, pripadá mi to, ako keby EU začala zabúdať na to, prečo vlastne vznikla. Začína prevládať zlé nad tým dobrým, čo vedie k demonštráciám ako napríklad vidíme teraz vo Francúzsku.
Tak isto sa búria poľnohospodári vo svete. Na Slovensku hospodárstvo pomaly zaniká. Stavajú sa tu veľké automobilky a potom si musíme dovážať nekvalitné a koľkokrát drahé produkty. Povedzme si otvorene, čím bude Slovensko bez hospodárstva? Slovensko bolo vždy poľnohospodárskou krajinou. Naši ľudia odchádzajú za prácou do iných krajín, kde vždy budú pre domácich ako cudzinci. Prácu ponúkame Ukrajincom a Srbom, lebo ich vnímame ako lacnú pracovnú silu.
Pre mladých sa nevytvárajú žiadne podmienky pre kvalitný život. Na tomto všetkom by tak isto malo záležať Únii. Únia je tu predsa na to, aby dozerala na všetko a všetkých, a pravidlá spolunažívania v EU by mali byť pre každú krajinu rovnaké. Možno teda, že ak by bol systém nastavený ako spravodlivý, ľudia by si viac vážili Európsku úniu ako svoj najlepší možný priestor pre rozvoj, sebarealizáciu a prácu pre krajinu, v ktorej žijú, chodili by v oveľa väčšom počte k volebným urnám a nebolo by im ľahostajné, kto ich bude reprezentovať v Európskom parlamente. Takže v tom vidím obrovskú výzvu nielen pre Európsku úniu, ale aj pre Európsky parlament.
Preto 9. mája 1950 francúzsky minister Robert Shuman predstavil plán spolupráce medzi krajinami. Parížskou zmluvou vzniklo Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ, ktoré bolo združením šiestich krajín: Belgicka, Nemecka, Francúzska, Talianska, Luxemburska a Holandska. Touto zmluvou sa pomaly vytrácala nedôvera a napätie, čo vládlo po vojne. Touto zmluvou sa totiž krajiny zaväzovali , že ani jedna nemôže zbrojiť a vyvolať konflikt bez vedomia ostatných krajín.
V roku 1957 prikročili aj k podpisu Rímskej zmluvy, vďaka ktorej sa mohli tovar, služby a ľudia voľne prechádzať naprieč hranicami. Samotná Európska únia vznikla podpísaním Zmluvy o Európskej únii, známej aj ako Maastrichtská zmluva, v roku 1992. Pomaly postupom času sa do spoločenstva pridružovali aj ostatné štáty. Každý štát mal svojich zástupcov v takzvanom zastupiteľstve, ktoré predchádzalo parlamentu. Najskôr toto zastupiteľstvo tvorilo 78 poslancov zakladajúcich šiestich krajín, neskôr pridružovaním ostatných krajín dostalo názov Európsky parlament, kde si každá krajina volí svojich zástupcov. Parlament má za úlohu predkladanie a následné schvaľovanie návrhov a tak isto má za úlohu riešiť vzniknuté problémy a konflikty.
Prvý máj 2004 je historický dátum Slovenskej republiky. Pretože sme vstúpili do Európskej únie. Bol to dobrý krok alebo zlý? Toto je otázka, ktorú si kladie veľa z nás. Podľa môjho názoru Európska únia nesie so sebou veľa pozitívneho, ale aj zároveň dosť negatívneho. Vstupom do Európskej únie sme pristúpili k možnosti slobodného cestovania do krajín , ktoré sme dovtedy poznali len z učebníc. Dostali sa k nám výrobky rôzneho druhu z celého sveta. A služby, možnosti podnikania v akomkoľvek odvetví.
Nechceli sme veriť, že niečo také je možné. Boli sme šťastní, vytratil sa strach z opätovnej možnosti konfliktu medzi krajinami. Tak isto vstupom do medzivládnej obrannej organizácie NATO sme chceli prispieť k mieru a pokoju medzi krajinami. Ale ako som spomínal postupom času eufória z prvotného úspechu pominula.
Navonok začali prichádzať aj nie práve svetlé stránky vstupu do Európskej únie. Napríklad : naše výrobky je možné exportovať len ak splnia prísne technické normy EU, v skratke to znamená zvýšenie nákladov na výrobu výrobku, slabšie podnikateľské subjekty môžu byť ohrozené konkurenciou lacnejších výrobkov zo zahraničia, preberanie západného životného štýlu, potláčanie a zánik kultúry a zvykov, emigrácia za prácou a čím ďalej týchto negatívnych vecí pribúda.
V roku 2009 sme pristúpili aj k zeme meny a z koruny sme prešli na euro. Veľa z nás si myslelo, aké veľké výhody to prinesie , ale opak je pravdou, pre nás to prinieslo veľa nevýhod. Tými hlavnými sú rast cien, zdražovanie výrobkov, závislosť SR od EÚ, obavy z nárastu chudoby. Keď sa nad tým tak zamyslím, pripadá mi to, ako keby EU začala zabúdať na to, prečo vlastne vznikla. Začína prevládať zlé nad tým dobrým, čo vedie k demonštráciám ako napríklad vidíme teraz vo Francúzsku.
Tak isto sa búria poľnohospodári vo svete. Na Slovensku hospodárstvo pomaly zaniká. Stavajú sa tu veľké automobilky a potom si musíme dovážať nekvalitné a koľkokrát drahé produkty. Povedzme si otvorene, čím bude Slovensko bez hospodárstva? Slovensko bolo vždy poľnohospodárskou krajinou. Naši ľudia odchádzajú za prácou do iných krajín, kde vždy budú pre domácich ako cudzinci. Prácu ponúkame Ukrajincom a Srbom, lebo ich vnímame ako lacnú pracovnú silu.
Pre mladých sa nevytvárajú žiadne podmienky pre kvalitný život. Na tomto všetkom by tak isto malo záležať Únii. Únia je tu predsa na to, aby dozerala na všetko a všetkých, a pravidlá spolunažívania v EU by mali byť pre každú krajinu rovnaké. Možno teda, že ak by bol systém nastavený ako spravodlivý, ľudia by si viac vážili Európsku úniu ako svoj najlepší možný priestor pre rozvoj, sebarealizáciu a prácu pre krajinu, v ktorej žijú, chodili by v oveľa väčšom počte k volebným urnám a nebolo by im ľahostajné, kto ich bude reprezentovať v Európskom parlamente. Takže v tom vidím obrovskú výzvu nielen pre Európsku úniu, ale aj pre Európsky parlament.
11.Význam Európskej únie mojimi očami
FILIP BACHINEC
Škola: Stredná odborná škola obchodu a služieb, Ul. P. Jilemnického 24, Trenčín
Niektoré fakty, udalosti a situácie v živote sme sa naučili brať prirodzene a samozrejme, avšak pri dôkladnejšom pohľade by sme sa možno presvedčili, aký obrovský význam a dosah na nás majú. Podľa mňa je význam Európskej únie jasný - zjednotiť celú Európu a zabezpečiť jej napredovanie či už v ekonomike, hospodárstve, kvalite života alebo v kultúrnom rozmachu. Avšak najdôležitejší faktorom je podľa môjho názoru mier.
Keď sa pozrieme do histórie, tak vlastne zistíme, že spoločenstvo takého rozsahu, ako ho poznáme dnes, v Európe ešte nebolo a ak sa nad tým pozastavíme a popremýšľame, tak dospejeme k záveru, že žijeme v jednom z najmierovejších období v celej existencii Európy. Aj preto si dovolím tvrdiť, že jedine vďaka spoločenstvu, akým Únia je, je aj náš život v mieri, dúfajme trvalo udržateľný. Pretože ak by na našom starom kontinente prestal vládnuť mier, potom faktory ako kvalita života či ekonomika nebudú napredovať ideálnym spôsobom.
Spojenectvá ako Trojspolok, Dohoda alebo Os nikdy nemali, nemajú a ani nebudú mať takú silu ako Únia. Jasné, že stať sa môže všeličo a v prípade jej padnutia a prípadného zániku by sme mali mať spojencov, ktorých predstavuje v našom prípade V4. Ale prioritou v tejto chvíli pre nás aj pre každý štát Európy by mala zostať jednoliata vízia budúcnosti postavená na zotrvaní jednotlivých štátov v EÚ, pretože jedine tak urobíme z Európy ideálne miesto pre život a mladí ľudia už nebudú musieť opúšťať starý kontinent, ale naopak. Ak bude Európa jednotná a moderná, tak budú ostávať a dokonca prichádzať.
Pristúpme k aktuálnemu problému Únie a tým je otázka migrácie. Ideálne riešenie by bolo podľa môjho názoru také, že by sme prijímali utečencov, ale oni musia byť pod neustálym dohľadom príslušných orgánov, pretože sami vidíte, čo môže priveľká sloboda spôsobiť. Dovolím si povedať, že to, čo spravila pani Merkelová, je absolútne nehumánne a jednoznačné znehodnotenie moci. Pretože ona ako hlava štátu má v prvom rade myslieť na blaho a hlavne chrániť si svojich občanov pred konfliktmi,či už sú malého alebo masového charakteru.
Únia má v prvom rade myslieť na ochranu a bezpečnosť svojich občanov, pretože podľa môjho názoru bola práve z týchto dôvodov založená. Nemecká kancelárka Merkelová však tento základný princíp hrubo porušila a vôbec by som sa nečudoval, ak by na ňu zosypala jedna žaloba za druhou. Samozrejme, ak sa obzrieme do minulosti a spomenieme si na rok 1968 a vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, tak z ČSSR odišla obrovská vlna obyvateľov v strachu pred Rusmi a tiež ich musel niekto prijať. Preto vyslovené neprijímanie migrantov by bolo neľudské. Preto aj otváranie náruče musí mať svoje pravidlá, systém, pretože masové prijímanie ľudí, o ktorých ani nič netušíme, spôsobí chaos. A chaos sa šíri a rozlieza podobne ako potkany – keď sa spustí, je ťažké vrátiť sa do starých dobrých na poriadku založených noriem a konvencií.
Takže ich podľa môjho názoru prijímať treba, ale pekne po skupinách, aby boli riadne vybavení dokladmi, aby sme vedeli, že to je človek zo Sýrie a nie z Afganistanu a či vôbec je dotyčná osoba ochotná prispôsobiť sa spoločenskému systému Európy. To je ďalšia vec.
My, pokiaľ vycestujeme z našej krajiny do iných – vzdialenejších krajín, tak musíme dodržiavať pravidlá štátu, v ktorom sa nachádzame, ale mnohokrát vidím, že utečenci sa nechcú za každých okolností zmieriť s podmienkami, aké vládnu v Európe.
Považujem preto za absurdné, aby stanovovali podmienky, mzdy, mali rovnaké nároky ako obyvatelia jednotlivých štátov EÚ, platiacich vo svojich krajinách dane, tvrdo pracujúcich.
EÚ nie je o utečencoch. Nehnevajte sa na mňa, ale muž vo veku môjho otca nemôže požadovať rovnaké podmienky, pretože môj otec pre túto krajinu už niečo obetoval, platí štátu nemalé peniaze, postavil si tu dom, každé ráno vstáva do práce, aby zaplatil mne aj bratovi mnoho vecí, tak prečo by mal mať rovnaké podmienky niekto, kto nič nedokázal, nepriložil ruku k dielu a vlastne by mal byť rád, že mu niekto podal pomocnú ruku.
Rozhodne nechcem, aby moje postoje vyzneli tak, že som proti migrantom, jasné že našou povinnosťou je ich prijímať, a pomáhať v rámci solidarity a úcty k ľudským bytostiam v núdzi, ale musíme ich naučiť, že tu sme doma my a oni ako hostia musia rešpektovať pravidlá, ktoré tu platia. Inak nemôžem akceptovať, aby niekto ničil aj môj domov, našu Európu a aby nastala akulturácia.
Ďalšou dôležitou vecou je obchod. Je veľmi smutné, že na všetkých obaloch nájdeme len: „made in China“. Môj otec často hovorieva, a ani zďaleka nie je jediný, že sa socializmu boli potraviny ďaleko kvalitnejšie ako teraz a nielen potraviny. Podľa môjho názoru by malo byť prioritou EÚ čo najviac zamedziť obchodovaniu s Čínou a vytvoriť reťazec alebo sieť medzi členskými štátmi, aby kvalitné výrobky ostali v Európe a tieto členské štáty navzájom obchodovali medzi sebou. Napríklad Slovensko má dobré mliečne výrobky, tak vyrábajme a zarábajme na tom,čo nám ide a sme v tom dobrí, ale samozrejme tie najlepšie ostanú na Slovensku. Jednoducho mi ide o to, že pokiaľ členské štáty budú medzi sebou obchodovať s produktmi, ktorými sú preslávené, tak kvalita života neskutočne pôjde hore.
Ak by som mal celkovo zhodnotiť Úniu, vždy by som sa dostal na začiatok. Bez mieru nie je možné nič. A prípadné odstúpenie ďalšieho štátu z EÚ v mojich očiach znamená katastrofu, pretože mier v Európe sa tým ohrozí. Aj preto osobne považujem za hrubú chybu, ak sa niekto, v prípade že môže, nezúčastní eurovolieb. Pretože mi verte, že nie je vôbec jedno, kto obhajuje záujmy našej krajiny v Európskom parlamente. Európa sa v minulosti delila na monarchie, Trojspolok a Dohodu, Západ a Východ, ale pomyslite si, kde mohlo toto spoločenstvo dávno byť, ak by sa Európa nedelila, ale naopak ak by bola jednotná.
A preto nerozumiem, ako niekto môže spochybniť naše členstvo v Európskej únii, pretože toto je jediná cesta akou bude aj naďalej zabezpečený mier v Európe, pričom okrem bezpečnosti vidíme, ako stúpa naša kvalita života. A najkrajšie na tom všetkom je, že prvýkrát vlastne my, rovnako ako ostatné štáty, tento spolok tvoríme. Spomeňme si. Za čias Rakúsko-Uhorska sme neboli ani vyznačení na mape a náš jazyk sa považoval iba za nárečie,v dobe prvej Slovenskej republiky sme boli zasa satelitom, poskokom Nemecka a nemali sme taktiež právo na slobodu a vlastný názor, za čias prvej Československej republiky sa Republika centralizovala na Prahu, takže nás opäť odstrčili a za čias ČSSR sa všetko sústredilo na Moskvu.
Po Nežnej revolúcii a po rozpade Československa sme síce boli chvíľu samostatní, ale to nám spôsobilo iba škody, pretože sa privatizovalo nesprávnym spôsobom a majetky sa dostávali do rúk tým, ktorí ich absolútne nemali právo vlastniť. Takže toto je pre nás ten správny smer a určite by sme sa od tohoto kurzu nemali odkloniť, pretože jedine spoločnými silami môžme vybudovať ideálne miesto pre život menom Európa.
Pokiaľ niektorá z krajín nebude s niečim na rokovaní súhlasiť, tak sa tento nesúhlas nesmie odignorovať, ale naopak, je potrebné vypracovať dokument, s ktorým bude súhlasiť každá z členských krajín. Zdá sa to ako nemožné a nereálne, ale takéto zmeny sa nerobia zo dňa na deň a tá Európa sa tiež za mesiac nevybuduje. A preto je nesprávne pokiaľ sa naša či ďalšie krajiny budú považovať tou pomyselnou čiarou stále za východ.
Jednoducho, Európa musí byť Európa, nič viac, nič menej. Vytvorme spoločne mladým či starým ľuďom ideálne miesto na život a zabráňme tak migrácii z EÚ. Vytvorme svojim spôsobom raj pre človeka, že nebude mať potrebu zmeniť kontinent kvôli zlepšeniu kvality života. A možno sa to niektorým nebude páčiť, ale som presvedčený, že toto spoločenstvo zatiaľ jednoznačne napĺňa svoj cieľ – a tým je mierová a zjednotená Európa. Žiadna veľmoc tu nerozkazuje, pretože tou veľmocou je samotná Únia.
Keď sa pozrieme do histórie, tak vlastne zistíme, že spoločenstvo takého rozsahu, ako ho poznáme dnes, v Európe ešte nebolo a ak sa nad tým pozastavíme a popremýšľame, tak dospejeme k záveru, že žijeme v jednom z najmierovejších období v celej existencii Európy. Aj preto si dovolím tvrdiť, že jedine vďaka spoločenstvu, akým Únia je, je aj náš život v mieri, dúfajme trvalo udržateľný. Pretože ak by na našom starom kontinente prestal vládnuť mier, potom faktory ako kvalita života či ekonomika nebudú napredovať ideálnym spôsobom.
Spojenectvá ako Trojspolok, Dohoda alebo Os nikdy nemali, nemajú a ani nebudú mať takú silu ako Únia. Jasné, že stať sa môže všeličo a v prípade jej padnutia a prípadného zániku by sme mali mať spojencov, ktorých predstavuje v našom prípade V4. Ale prioritou v tejto chvíli pre nás aj pre každý štát Európy by mala zostať jednoliata vízia budúcnosti postavená na zotrvaní jednotlivých štátov v EÚ, pretože jedine tak urobíme z Európy ideálne miesto pre život a mladí ľudia už nebudú musieť opúšťať starý kontinent, ale naopak. Ak bude Európa jednotná a moderná, tak budú ostávať a dokonca prichádzať.
Pristúpme k aktuálnemu problému Únie a tým je otázka migrácie. Ideálne riešenie by bolo podľa môjho názoru také, že by sme prijímali utečencov, ale oni musia byť pod neustálym dohľadom príslušných orgánov, pretože sami vidíte, čo môže priveľká sloboda spôsobiť. Dovolím si povedať, že to, čo spravila pani Merkelová, je absolútne nehumánne a jednoznačné znehodnotenie moci. Pretože ona ako hlava štátu má v prvom rade myslieť na blaho a hlavne chrániť si svojich občanov pred konfliktmi,či už sú malého alebo masového charakteru.
Únia má v prvom rade myslieť na ochranu a bezpečnosť svojich občanov, pretože podľa môjho názoru bola práve z týchto dôvodov založená. Nemecká kancelárka Merkelová však tento základný princíp hrubo porušila a vôbec by som sa nečudoval, ak by na ňu zosypala jedna žaloba za druhou. Samozrejme, ak sa obzrieme do minulosti a spomenieme si na rok 1968 a vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, tak z ČSSR odišla obrovská vlna obyvateľov v strachu pred Rusmi a tiež ich musel niekto prijať. Preto vyslovené neprijímanie migrantov by bolo neľudské. Preto aj otváranie náruče musí mať svoje pravidlá, systém, pretože masové prijímanie ľudí, o ktorých ani nič netušíme, spôsobí chaos. A chaos sa šíri a rozlieza podobne ako potkany – keď sa spustí, je ťažké vrátiť sa do starých dobrých na poriadku založených noriem a konvencií.
Takže ich podľa môjho názoru prijímať treba, ale pekne po skupinách, aby boli riadne vybavení dokladmi, aby sme vedeli, že to je človek zo Sýrie a nie z Afganistanu a či vôbec je dotyčná osoba ochotná prispôsobiť sa spoločenskému systému Európy. To je ďalšia vec.
My, pokiaľ vycestujeme z našej krajiny do iných – vzdialenejších krajín, tak musíme dodržiavať pravidlá štátu, v ktorom sa nachádzame, ale mnohokrát vidím, že utečenci sa nechcú za každých okolností zmieriť s podmienkami, aké vládnu v Európe.
Považujem preto za absurdné, aby stanovovali podmienky, mzdy, mali rovnaké nároky ako obyvatelia jednotlivých štátov EÚ, platiacich vo svojich krajinách dane, tvrdo pracujúcich.
EÚ nie je o utečencoch. Nehnevajte sa na mňa, ale muž vo veku môjho otca nemôže požadovať rovnaké podmienky, pretože môj otec pre túto krajinu už niečo obetoval, platí štátu nemalé peniaze, postavil si tu dom, každé ráno vstáva do práce, aby zaplatil mne aj bratovi mnoho vecí, tak prečo by mal mať rovnaké podmienky niekto, kto nič nedokázal, nepriložil ruku k dielu a vlastne by mal byť rád, že mu niekto podal pomocnú ruku.
Rozhodne nechcem, aby moje postoje vyzneli tak, že som proti migrantom, jasné že našou povinnosťou je ich prijímať, a pomáhať v rámci solidarity a úcty k ľudským bytostiam v núdzi, ale musíme ich naučiť, že tu sme doma my a oni ako hostia musia rešpektovať pravidlá, ktoré tu platia. Inak nemôžem akceptovať, aby niekto ničil aj môj domov, našu Európu a aby nastala akulturácia.
Ďalšou dôležitou vecou je obchod. Je veľmi smutné, že na všetkých obaloch nájdeme len: „made in China“. Môj otec často hovorieva, a ani zďaleka nie je jediný, že sa socializmu boli potraviny ďaleko kvalitnejšie ako teraz a nielen potraviny. Podľa môjho názoru by malo byť prioritou EÚ čo najviac zamedziť obchodovaniu s Čínou a vytvoriť reťazec alebo sieť medzi členskými štátmi, aby kvalitné výrobky ostali v Európe a tieto členské štáty navzájom obchodovali medzi sebou. Napríklad Slovensko má dobré mliečne výrobky, tak vyrábajme a zarábajme na tom,čo nám ide a sme v tom dobrí, ale samozrejme tie najlepšie ostanú na Slovensku. Jednoducho mi ide o to, že pokiaľ členské štáty budú medzi sebou obchodovať s produktmi, ktorými sú preslávené, tak kvalita života neskutočne pôjde hore.
Ak by som mal celkovo zhodnotiť Úniu, vždy by som sa dostal na začiatok. Bez mieru nie je možné nič. A prípadné odstúpenie ďalšieho štátu z EÚ v mojich očiach znamená katastrofu, pretože mier v Európe sa tým ohrozí. Aj preto osobne považujem za hrubú chybu, ak sa niekto, v prípade že môže, nezúčastní eurovolieb. Pretože mi verte, že nie je vôbec jedno, kto obhajuje záujmy našej krajiny v Európskom parlamente. Európa sa v minulosti delila na monarchie, Trojspolok a Dohodu, Západ a Východ, ale pomyslite si, kde mohlo toto spoločenstvo dávno byť, ak by sa Európa nedelila, ale naopak ak by bola jednotná.
A preto nerozumiem, ako niekto môže spochybniť naše členstvo v Európskej únii, pretože toto je jediná cesta akou bude aj naďalej zabezpečený mier v Európe, pričom okrem bezpečnosti vidíme, ako stúpa naša kvalita života. A najkrajšie na tom všetkom je, že prvýkrát vlastne my, rovnako ako ostatné štáty, tento spolok tvoríme. Spomeňme si. Za čias Rakúsko-Uhorska sme neboli ani vyznačení na mape a náš jazyk sa považoval iba za nárečie,v dobe prvej Slovenskej republiky sme boli zasa satelitom, poskokom Nemecka a nemali sme taktiež právo na slobodu a vlastný názor, za čias prvej Československej republiky sa Republika centralizovala na Prahu, takže nás opäť odstrčili a za čias ČSSR sa všetko sústredilo na Moskvu.
Po Nežnej revolúcii a po rozpade Československa sme síce boli chvíľu samostatní, ale to nám spôsobilo iba škody, pretože sa privatizovalo nesprávnym spôsobom a majetky sa dostávali do rúk tým, ktorí ich absolútne nemali právo vlastniť. Takže toto je pre nás ten správny smer a určite by sme sa od tohoto kurzu nemali odkloniť, pretože jedine spoločnými silami môžme vybudovať ideálne miesto pre život menom Európa.
Pokiaľ niektorá z krajín nebude s niečim na rokovaní súhlasiť, tak sa tento nesúhlas nesmie odignorovať, ale naopak, je potrebné vypracovať dokument, s ktorým bude súhlasiť každá z členských krajín. Zdá sa to ako nemožné a nereálne, ale takéto zmeny sa nerobia zo dňa na deň a tá Európa sa tiež za mesiac nevybuduje. A preto je nesprávne pokiaľ sa naša či ďalšie krajiny budú považovať tou pomyselnou čiarou stále za východ.
Jednoducho, Európa musí byť Európa, nič viac, nič menej. Vytvorme spoločne mladým či starým ľuďom ideálne miesto na život a zabráňme tak migrácii z EÚ. Vytvorme svojim spôsobom raj pre človeka, že nebude mať potrebu zmeniť kontinent kvôli zlepšeniu kvality života. A možno sa to niektorým nebude páčiť, ale som presvedčený, že toto spoločenstvo zatiaľ jednoznačne napĺňa svoj cieľ – a tým je mierová a zjednotená Európa. Žiadna veľmoc tu nerozkazuje, pretože tou veľmocou je samotná Únia.
12.Rusko a Ukrajina
Sasha Raček
Základná škola Nemocničná, Považská Bystrica
Rusko si vyhradzuje právo na Azovské more od roku 2014
S maximálnou hĺbkou 14 metrov je Azovské more najplytkejším na svete. Nachádzajú sa v ňom zdroje zemného plynu a predstavuje dôležitý prepravný priestor pre nákladnú a osobnú lodnú dopravu.
More s rozlohou asi 39 000 kilometrov štvorcových obklopuje na severe a východe Ukrajina, a na juhozápade Krym, ktorý Moskva anektovala v roku 2014.
Rusko si od anexie Krymu v roku 2014 vyhradzuje právo na kontrolu vôd Azovského mora, zatiaľ čo Ukrajina a západné štáty ho obviňujú, že tieto kontroly zámerne "brzdia" pohyb obchodných lodí Kerčským prielivom.
Dohoda jasne nevymedzila líniu
Kerčský prieliv je široký 4,5 až 15 kilometrov a hlboký maximálne 18 metrov. Prielivom prechádza od severu k juhu hranica medzi Ukrajinou a Ruskom.
Plavebný režim v oblasti je upravený dohodou o Azovskom mori a Kerčskom prielive, ktorú v decembri 2003 podpísali prezidenti Ruska a Ukrajiny Vladimir Putin a Leonid Kučma, pričom sporný prieliv mal slúžiť obom krajinám rovnakým dielom.
Napätie zvýšila stavba Krymského mosta
Tento rok v septembri Rusko schválilo zákon, ktorý splnomocňuje jednotky národnej gardy vykázať cudzie lode z Kerčského prielivu.
Napätie v oblasti ešte zvýšilo v roku 2016 začatie stavby Krymského mosta, ktorý preklenuje prieliv. Most, dlhý 19 kilometrov, tento rok v máji osobne otvoril ruský prezident Vladimír Putin za volantom kamiónu, s ktorým prešiel z jedného čiernomorského brehu na druhý.
Spory už od roku 2003
Ukrajinská pohraničná služba tento rok ohlásila, že Rusko počas niekoľkých mesiacov zastavilo celkom 150 ukrajinských plavidiel smerujúcich do prístavov Berďansk a Mariupol.
Ukrajina obvinila v nedeľu Rusko zo streľby na niektoré z lodí jej námorníctva v Čiernom mori
Zasiahnuté bolo jedno plavidlo a jeden z členov posádky utrpel zranenie.
Po dni stupňujúceho sa napätia, počas ktorého Rusko zabránilo trom ukrajinským vojenským lodiam vo vstupe do Azovského mora cez Kerčský prieliv po tom, ako pod Ruskom kontrolovaný most umiestnilo obrovskú nákladnú loď.
Obe strany sa navzájom obviňujú z porušenia medzinárodného práva a provokatívneho správania.
Na základe bilaterálnej dohody majú Rusko i Ukrajina právo využívať Azovské more, ktoré s Čiernym morom spája úzky Kerčský prieliv.
Ukrajinské vojenské námorníctvo zverejnilo v nedeľu vyhlásenie, podľa ktorého poslalo malú flotilu v zložení troch plavidiel z Odesy do Mariupolu. Táto trasa si vyžaduje plavbu cez Kerčský prieliv. Ruské pohraničné hliadky sa podľa neho pokúsili flotile v ceste zabrániť a zámerne vrazili do remorkéra, na ktorom spôsobili škody.
Ruská strana zasa prostredníctvom oficiálnych miest oznámila, že ukrajinské vojenské lode protizákonne vstúpili do jeho výsostných vôd.
Z Azovského mora, lemujúceho Krym od severovýchodu, sa v posledných mesiacoch stáva ďalšia oblasť popri Kryme a Donbase, kde sa prejavuje konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom. Rusko kontroluje Kerčský prieliv a Ukrajina vyčíta Rusku obťažujúce kontroly, ktoré musia podstupovať lode smerujúce do ukrajinských prístavov, ako sú Mariupol či Berďansk.
S maximálnou hĺbkou 14 metrov je Azovské more najplytkejším na svete. Nachádzajú sa v ňom zdroje zemného plynu a predstavuje dôležitý prepravný priestor pre nákladnú a osobnú lodnú dopravu.
More s rozlohou asi 39 000 kilometrov štvorcových obklopuje na severe a východe Ukrajina, a na juhozápade Krym, ktorý Moskva anektovala v roku 2014.
Rusko si od anexie Krymu v roku 2014 vyhradzuje právo na kontrolu vôd Azovského mora, zatiaľ čo Ukrajina a západné štáty ho obviňujú, že tieto kontroly zámerne "brzdia" pohyb obchodných lodí Kerčským prielivom.
Dohoda jasne nevymedzila líniu
Kerčský prieliv je široký 4,5 až 15 kilometrov a hlboký maximálne 18 metrov. Prielivom prechádza od severu k juhu hranica medzi Ukrajinou a Ruskom.
Plavebný režim v oblasti je upravený dohodou o Azovskom mori a Kerčskom prielive, ktorú v decembri 2003 podpísali prezidenti Ruska a Ukrajiny Vladimir Putin a Leonid Kučma, pričom sporný prieliv mal slúžiť obom krajinám rovnakým dielom.
Napätie zvýšila stavba Krymského mosta
Tento rok v septembri Rusko schválilo zákon, ktorý splnomocňuje jednotky národnej gardy vykázať cudzie lode z Kerčského prielivu.
Napätie v oblasti ešte zvýšilo v roku 2016 začatie stavby Krymského mosta, ktorý preklenuje prieliv. Most, dlhý 19 kilometrov, tento rok v máji osobne otvoril ruský prezident Vladimír Putin za volantom kamiónu, s ktorým prešiel z jedného čiernomorského brehu na druhý.
Spory už od roku 2003
Ukrajinská pohraničná služba tento rok ohlásila, že Rusko počas niekoľkých mesiacov zastavilo celkom 150 ukrajinských plavidiel smerujúcich do prístavov Berďansk a Mariupol.
Ukrajina obvinila v nedeľu Rusko zo streľby na niektoré z lodí jej námorníctva v Čiernom mori
Zasiahnuté bolo jedno plavidlo a jeden z členov posádky utrpel zranenie.
Po dni stupňujúceho sa napätia, počas ktorého Rusko zabránilo trom ukrajinským vojenským lodiam vo vstupe do Azovského mora cez Kerčský prieliv po tom, ako pod Ruskom kontrolovaný most umiestnilo obrovskú nákladnú loď.
Obe strany sa navzájom obviňujú z porušenia medzinárodného práva a provokatívneho správania.
Na základe bilaterálnej dohody majú Rusko i Ukrajina právo využívať Azovské more, ktoré s Čiernym morom spája úzky Kerčský prieliv.
Ukrajinské vojenské námorníctvo zverejnilo v nedeľu vyhlásenie, podľa ktorého poslalo malú flotilu v zložení troch plavidiel z Odesy do Mariupolu. Táto trasa si vyžaduje plavbu cez Kerčský prieliv. Ruské pohraničné hliadky sa podľa neho pokúsili flotile v ceste zabrániť a zámerne vrazili do remorkéra, na ktorom spôsobili škody.
Ruská strana zasa prostredníctvom oficiálnych miest oznámila, že ukrajinské vojenské lode protizákonne vstúpili do jeho výsostných vôd.
Z Azovského mora, lemujúceho Krym od severovýchodu, sa v posledných mesiacoch stáva ďalšia oblasť popri Kryme a Donbase, kde sa prejavuje konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom. Rusko kontroluje Kerčský prieliv a Ukrajina vyčíta Rusku obťažujúce kontroly, ktoré musia podstupovať lode smerujúce do ukrajinských prístavov, ako sú Mariupol či Berďansk.
